Mama nezniesla, ako vychovávam svoje deti: Znížila sa až na takýto čin, aby veci boli tak, ako povie
Matky si vždy myslia, že majú pravdu a chcú ju mať aj po tom, čo sa ch deti stanú matkami.
Matky sa rady miešajú do vecí, ktoré sa ich netýkajú
Karolína mala s rodičmi vždy krásny vzťah. S otcom si rozumeli ako kamaráti a s mamou sa okrem menších nezhôd vždy nejako dohodli. Ako dcéru ju však držala na krátko hneď od začiatku. „Nedovolila mi len tak ostať dlhšie, chcela mať prehľad o všetkom, čo robím a každý jeden výlet s kamarátmi som jej aj po osemnástke musela hlásiť. Nebola zlá matka, vedela som ale, že ja chcem byť iná a nikdy som sa tejto myšlienky nevzdala.“ priblížila Karolína, ktorá milovala svoju mamu, no už vopred tušila, že v prípade vnúčat narazia na problém.
Inšpirujte sa: Zistila som, že som len jednou zo zástupu jeho mileniek: Až toto mi ukázalo, prečo mi to vadí
Prišli prvé komplikácie
Keď stretla svojho terajšieho manžela, bola si istá, že nebude trvať dlho a budú rodina. „Poznáte to, nadobudla som pocit a istotu, že je ten pravý a chcem s ním zostať navždy. Po roku od svadby sa nám narodili dvojičky Jakub a Hanka a ja som nemohla byť šťastnejšia. Milovali sme sa a naše deti to cítili. Chcela som im dať slobodu v rozhodovaní aj v živote, chcela som, aby ma vnímali ako rovnocenného partnera a nie niekoho, kto im káže, čo a ako majú robiť. Moja matka však hneď v prvých mesiacoch vyjadrila svoj nesúhlas. Jednostaj mi prízvukovala, čo robím zle a ako inak by som sa k veciam mala pre moje a ich dobro stavať.“ tvrdí Karolína. Svoju matku však za žiadnych okolností nechcela počúvať. Cítila, že to, čo robí je správne a nenechala sa nikým a ničím odradiť.
Mohlo by vás zaujímať: Hneď po narodení dcérky som si začala so svojím šéfom: Keď na to prišiel môj muž, neuveríte, čo urobil
„Mama však nechcela počúvať. Neustále telefonáty, neočakávané návštevy, ktoré sa niekedy natiahli aj na týždeň, mi pomaly začínali liezť na nervy, čo vyústilo až do spoločnej, nie veľmi príjemnej debaty. Zakázala som jej starať a do môjho súkromia a riešiť výchovu mojich detí namiesto mňa. Netušila som ale, čo príde a ako sa zachová.“ priblížila Karolína, ktorá vedela, že jej mama robí len to, čo považuje za správne, no aj také niečo musí mať niekde svoje hranice.
Ona ich asi nepozná...
„O pár dní mi však pri dverách zazvonila mama spoločne s priateľkou, dlhoročnou skúsenou psychologičkou. Vraj jej vysvetlila moju situáciu a prišla mi pomôcť. Moja výchova je podľa mojej matky absolútne nežiadúca a mal by sa na ňu pozrieť odborník. Vraj to nebude trvať dlhšie ako týždeň, dovtedy by však radi ostali u nás. Nemohla som veriť vlastný očiam, k čomu sa znížila, aby sa mohla infiltrovať do mojej rodiny a výchovy. Vtedy som si povedala, že už nikdy nič podobné nedovolím, vzala som deti a manžela a odsťahovali sme sa z krajiny. Čo najďalej od nej a od jej názorov."
