Myslíme si, že veci robíme inak, ale v skutočnosti sme ako naši rodičia: Prečo sa im podobáme stále viac?
Koľkokrát sme si možno v živote povedali, že toto urobíme inak než naši rodičia. No životné situácie, v ktorých sme sa ocitli, nám ukázali, že napokon sa zachováme presne rovnako...
Životné situácie, v ktorých sme sa ocitli, nám ukázali, že napokon sa niekedy zachováme presne rovnako ako naši rodičia
Hoci, aj keď svojich rodičov milujeme a sú nepochybne určité povahové vlastnosti, ktoré na nich obdivujeme, existujú aj tie, o ktorých sa s obavou vyjadríme: „Dúfam, že ja takáto/takýto raz nebudem.“ Nuž, ako sa hovorí, život má svoj vlastný zmysel pre humor a preto sa niekedy zachováme presne ako ich obraz. Tieto výpovede našich čitateľov a čitateliek sú toho dôkazom.
Mohlo by vás zaujímať: Mama sa mi po 15 rokoch priznala k jednej veci: Náš vzťah to poznačilo do takej miery, že som urobila toto
Ivana (28) nám prezradila, v čom chcela byť iná než jej matka a nepodarilo sa jej to: „Moja matka bola slobodnou matkou. Otca som nepoznala a ona bola pravdepodobne večný romantik, ktorý hľadá lásku. Preto sa u nás počas môjho dospievania vystriedalo mnoho mužov, ktorí sa zdržali len na chvíľu a keď som si už na nich začala zvykať, zmizli z nášho života. Tak som si povedala, že u mňa to bude celkom inak. Veľká láska, istota, spoločný život, všetko v najlepšom poriadku. Bohužiaľ v mojom veku mám za sebou tiež len sériu nevydarených vzťahov, ktoré sa skončili, pretože som ešte toho pravého nenašla. Až nedávno som sa zamyslela nad tým, že možno som aj ja rovnaký večný romantik a svoju mamu som o niečo lepšie pochopila.“
Peter (35) nám tiež porozprával o svojej podobe s otcom v istej veci, v ktorej sa nikdy nechcel s ním podobať: „Môjmu otcovi som celé detstvo vyčítal, že nebol pri mne a bratovi, pretože dlhé roky pracoval v zahraničí. Hoci nám nikdy nezabudol poslať darček k narodeninám a telefonovať nám, ako sa máme, čo máme nové a podobne, fyzicky nám aj mame veľmi chýbal. Cítili sme to... Keď som si v dospelosti založil svoju vlastnú rodinu, sľúbil som si, že ja budem vidieť, ako moje deti rastú každý deň. Že od nich nikdy neodídem. Osud však chcel, aby som svojho otca asi pochopil a prestal mu to vyčítať, pretože som sa dostal do situácie, že aj ja som musel od rodiny odísť pracovať do zahraničia a svoje deti som niekoľko rokov videl len na väčšie sviatky a letné dovolenky. Napokon, keď som sa definitívne vrátil, uvedomil som si, že ani pre otca to nebolo ľahké byť bez nás väčšinu roka.“
Čítajte tiež: Svojho otca som nevidela 11 rokov: To, čo však urobil po odchode mojej matky, by som nečakala ani v najmenšom
Romana (26) si prednedávnom tiež uvedomila, že má s mamou spoločnú vlastnosť, ktorú jej sama dlhé roky vyčíta: „Moja mama je úžasný človek, ale nanešťastie až priveľmi dobrosrdečný. Už veľakrát na tú svoju dobrotu doplatila, dokonca aj vlastnými našetrenými peniazmi. Kde môže, tam pomôže. Vždy som jej hovorila, aby bola opatrná a nevidela v každom len to dobré. Nanešťastie som si celé tie roky neuvedomovala, že to, čo jej vyčítam, aj sama robím. Napokon sa mi prihodilo to, že ma okradla vlastná priateľka, ktorej som v dobrej viere požičala nejaké tie peniaze, aby mohla vycestovať do zahraničia a zohnať tam pre nás obe prácu. O priateľke som nepočula už asi rok a peniaze tiež už pravdepodobne nikdy neuvidím. Prestala so mnou komunikovať. Takže ako sa hovorí, jablko asi naozaj nepadá ďaleko od stromu.“
Neprehliadnite: Náš vzťah s dcérou nebol nikdy ideálny: Tento jediný moment stačil na to, aby sme k sebe našli po rokoch cestu
Dominik (30) sa stal obrazom svojho otca vo veci, o ktorej by nikdy nepovedal, že si v nej budú rovní...: „Za toto sa skutočne hanbím a je mi dnes ťažko hovoriť o tom, ako som sklamal istých ľudí. Nanešťastie dnes je všetko už tak ako má byť... Môj otec odišiel od rodiny, keď som mal so sestrou dvojičkou len 5 rokov a viac sme o ňom nikdy nepočuli. Postupom času sme si na jeho neprítomnosť zvykli, nakoľko sme mali milujúceho dedka, ktorý nám otcovskú lásku vynahrádzal. Avšak, keď som dospel, moja priateľka zrazu neplánovane otehotnela v čase, keď sme mali všetko zariadené tak, že odchádzame zo Slovenska a ideme nejaký čas cestovať. Zrazu ma premkol obrovský strach, že všetko to vysnívané strácam a už si nikdy nesplním svoje sny. Ako zbabelec som napokon ušiel bez nej, našťastie to netrvalo dlho a vrátil som sa domov. Hoci to trvalo, než mi odpustila, dnes vychovávame našu dcérku spolu a dokonca cestujeme už aj s ňou. No až s odstupom času som si uvedomil, ako som sa v tej chvíli podobal na svojho otca a hoci mu nikdy neodpustím, na základe vlastnej skúsenosti premýšľam stále nad tým, či to aj on aspoň raz oľutoval a či sa chcel vrátiť, avšak možno nemal na to odvahu..."
