Moja mama ma po mojich tridsiatich narodeninách už nikdy nenavštívila: Až po jej smrti som sa dozvedela, čo bolo dôvodom

Boli sme ako najlepšie kamarátky

„S mamou Ivanou som si skutočne rozumela. Snáď tak ako s nikým iným. Mala ma veľmi mladá a možno aj preto sme mali k sebe neuveriteľne blízko. Bola mi ako najlepšia kamarátka. Vedela o mne všetko, do najmenších detailov. Každé moje trápenie, zlomené srdce či krivdu, ktorú mi niekto spôsobil, sme spoločne preberali v mojej posteli ešte aj vtedy, keď som už dávno mala po osemnástke.“ spomína na skvelý vzťah so svojou mamou Daniela.

Inšpirujte sa: Môj vzťah s matkou je horší, než keď som bola mladšia: Aj kvôli tomuto si už vôbec nerozumieme

„Keď som sa v dvadsiatich troch konečne odsťahovala, nič sa nezmenilo. S mamou sme chodili na kávu, kecali sme spolu hodiny a hodiny a rozoberali všetkých a všetko. Náš vzťah bol priam ukážkový.“ Aspoň tak sa situácia vyvíjala počas rokov, keď si Daniela našla prvé zamestnanie, ktoré ju napĺňalo, začala vo voľnom čase písať knihu a snažila sa ako tak zariadiť svoj súkromný život. Mama ju vo všetkom podporovala absolútne bezhranične. Zlom však nastal, keď Daniela dovŕšila tridsať rokov a ešte stále slobodná, zorganizovala narodeninovú oslavu pre priateľky a mamu. Hlavne pre ňu, konečne jej totiž vyšla kniha a mama bola tou, ktorá ju po celý čas poháňala vpred. Chcela jej tento moment venovať.

Jeden moment všetko zmenil

Všetci sa neuveriteľne bavili, až do momentu, kedy Daniela vzala do ruky svoju knihu a začala z nej kúsok čítať pre svoje publikum zložené z jej najbližších ľudí. Spomínala na príhody z detstva, na to, ako s mamou spolu vychovávali jedna druhú a ako sa občas niektoré veci nevydarili podľa plánu. „Pred publikom smejúcich sa kamarátok som v podstate na tanieri predstavovala celé moje dospievanie a výchovné praktiky mojej mami. Zbožňovala som ju a chcela som, aby to tak cítili aj moji čitatelia.“ spomína Daniela na svoj veľký moment.

Nenechajte si ujsť: Moja staršia sestra bola vždy úspešnejšia než ja: To, čo však urobila po mojom zasnúbení, pokazilo náš vzťah úplne

Mama odrazu zmizla

"Až po asi hodine som si uvedomila, že Ivany medzi prísediacimi už dávno niet. Snažila som sa od ostatných zistiť, kam zmizla, no nik moju mamu už dlhšiu dobu nevidel. Volala som jej na telefón, nespočetne veľakrát. Ešte v ten deň tak minimálne dvadsať. Deň na to opäť, no nikdy nezdvihla. Netušila som, čo sa deje a bola som zhrozená. Šla som ju navštíviť domov, no nechcela sa so mnou rozprávať, ani len otvoriť dvere. Bola som zúfalá. Skúšala som to riešiť cez známych, otca som nepoznala, a tak mi ostal len mamin brat a jeho žena. Nikto však nič nevedel a nechceli to so mnou rozoberať. Takto prešli roky a ja som až vo svojich štyridsiatich piatich rokoch zistila, že mame diagnostikovali rakovinu. V poslednom štádiu. Všetko bolo márne a ona po mesiaci, kedy som sa dobýjala do nemocnice, zomrela.“ spomína Daniela utrápene.

Mohlo by vás zaujímať: Zamilovala som sa do svojho svokra: Keď na to prišiel môj muž, nemohol sa čudovať, čo bolo dôvodom

To, ako som sa cítila, sa nedá opísať

„Nikdy som nezažila takú bolesť. Mama tu už nebola. V mojom živote zostala diera už pred 15 rokmi, no teraz bola definitívna. Už nič nevrátim. Ani matku, ani náš vzťah, ani stratené roky. Na stole v nemocničnej izbe ma však čakal list. Od nej pre mňa. Mal päť dlhých strán napísaných roztraseným písmom. Trvalo mi hodinu dostať sa cez ne a pochopiť. Moja matka sa predo mnou hanbila a preto utiekla z mojej oslavy. Rýchlo a unáhlene. Nedokázala počúvať to, ako zosmiešňujem jej výchovné praktiky a dospela k záveru, že je tá najhoršia matka a nezaslúži si už viac moju pozornosť."

„Moju poctu, ktorú som jej chcela vzdať vtipnou formou pochopila absolútne opačne a stratili sme tak všetky roky, ktoré sme spoločne mohli prežiť. Všetky hodiny smiechu a spoločného ohovárania na káve. Nikdy nevidela moje deti ani manžela. Stratila som svoju sestru a najbližšiu priateľku. Kvôli snahe byť nasilu vtipná a kvôli faktu, že sme toto nedorozumenie nedokázali odkomunikovať. Až vtedy som si uvedomila, akí sme my ľudia hlúpi a nevážime si absolútne nič. Ani len čas, ktorý nám zostáva.“ pripúšťa smutne Daniela, ktorá si túto chybu nikdy neodpustí.