Kaviarenské tajomstvá: Sú svedkami vášnivých debát aj milosrdných vyznaní
Spisovateľka a novinárka Ivana Havranová napísala novú knihu poviedok „ Kaviarenské tajomstvá.“ Bohatým, poetickým jazykom, originálnymi novotvarmi a pútavým písaním zavedie čitateľov do slávnych i menej známych kaviarní.
V dvadsiatich príbehoch môžu nahliadnuť do kaviarní, ktoré si žijú svoj život, svoje i cudzie príbehy. Ukryté medzi starými múrmi, v ponurom svetle, vítajú unavených, nešťastných, zlomených, smädných. Sú svedkami vášnivých debát aj milostných vyznaní. Vedia o láskach, rozchodoch aj úmrtiach, ale diskrétne mlčia. „Kaviareň je priestor plný nápadov, uvoľňujúcich sa z osudov ľudí, ktorí sa sem prichádzajú skryť a prežiť malý, krátky príbeh. A keďže som v nich sama prežila nejednu chvíľu, stali sa mojou inšpiráciou na napísanie týchto poviedok. Takmer všetky sú odpozorované zo skutočného života, takmer všetky sa udiali v skutočných kaviarňach, “ povedala Ivana Havranová. Kniha „Kaviarenské tajomstvá“ vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac, ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.
Úryvok z knihy:
Ešte to by som potreboval, aby ma niekto z nich spoznal, povedal celkom určite významný ženatý chlapík svojej milenke a rýchlo sa vypratali z kaviarne. Ani poriadne nezatvorili za sebou dvere, už sa dnu cez škáru vopchal pouličný vzduch.
Štípal a mrazil...
Hlučná spoločnosť sa napokon predsa len pousádzala kde sa dalo a po dvoch rundách prišla tretia.
Títo len tak rýchlo nevypadnú, prišla pošepkať čašníčka Lacovi.
Hm... daj im na stôl ešte raz to isté a poďme do kuchynky, navrhol, trasúci sa vzrušením, túžbou, predstavami... A do toho ešte výstrih tejto krásky...
Zmizli ako gáfor.
Záves na miestnostke s umývadlom, mikrovlnkou a dvojplatničkou zatiahla tak dokonale ako nikdy predtým. Rýchlo zo seba stiahla blúzku. Laco sa alkoholickými rukami snažil rozopnúť nohavice a keď to nešlo, chytila sa iniciatívy ona.
Podarilo sa.
Stála pre ním iba v prsiach a vo svojej nahote.
Stál pre ňou so spustenými texaskami v boxerkách po kolená.
Pozeral na ňu očami nežnými a smutnými, pozeral na ňu očami hladného lovca.
Perami sa dotkla jeho tváre.
Perami sa dotkol jej tváre. O chvíľu sa milovali.
Potichu, nepohodlne, vášnivo a... bez lásky. Kelnerka si potom rýchlo obliekla všetko vyzlečené, pomohla Lacovi do nohavíc, vybozkávala ho na obe líca a vypochodovala na pľac. Hm... prežiť takúto maškrtu tesne pred záverečnou nie je najhoršie, usmiala sa popod neviditeľné depilované fúzy.