Presunúť na hlavný obsah

Deľba majetku po rozvode: Ako sa vyhnúť najväčším problémom?

Právna poradňa

Rozvod je nepríjemná záležitosť a s ním aj deľba spoločného majetku. Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. vám poradí, ako postupovať a vyhnúť sa nepríjemnostiam. Ak vás zaujíma niečo viac, pošlite jej otázku cez formulár!

Okamihom uzavretia manželstva nadobúdajú manželia veci (majetok) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), okrem zákonom stanovených výnimiek, kedy ich nadobúdajú do svojho výlučného vlastníctva (viď. predchádzajúce poradne Feminity).
 
Spoločný majetok (majetok patriaci do BSM) treba po rozvode manželstva vyporiadať. Ak si ho bývalí manželia nevyporiadajú do 3. rokov od zániku manželstva vzájomnou dohodou, alebo do troch rokov nepodajú návrh na súd, vyporiada sa tento majetok v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka automaticky zo zákona a to tak, že  hnuteľné veci, ktoré niektorý z bývalých manželov užíva výlučne pre seba alebo pre potrebu svojej rodiny, zostanú tomuto manželovi vo výlučnom vlastníctve a ostatné hnuteľné a nehnuteľné veci a iné spoločné majetkové práva budú v podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov v rovnakých podieloch. Takéto riešenie je však len zriedka vítané, pretože takmer žiadny z bývalých manželov nechce vo svojom novom živote zdieľať práva a povinnosti k spoločnému majetku s bývalým manželom a navyše takéto vyporiadanie nie je vždy aj spravodlivé. Nezohľadňuje napr. výlučné prostriedky vložené do spoločného majetku a naopak. Preto je vždy lepšie sa dohodnúť, alebo si rozdeliť majetok do svojho výlučného vlastníctva prostredníctvom súdu. Samozrejme, najoptimálnejšie by bolo sa na vyporiadaní majetku dohodnúť, ušetrí sa tým nielen čas, ale hlavne nemalé náklady na zdĺhavý súdny proces. V záujme predchádzania dodatočným sporom by dohoda mala byť písomná, s overenými podpismi, pri vyporiadavaní nehnuteľností sa takáto forma aj zákonom vyžaduje, inak by kataster nevykonal zmeny ohľadne vlastníckych vzťahov. Dohoda by mala zahrňovať pokiaľ možno vyporiadanie všetkého spoločného majetku, samozrejme vrátane záväzkov – úverov a pod. Vzhľadom k tomu, že dohoda na rozdiel od súdneho konania, dáva priestor na vzájomnú manipuláciu s úsudkom exmanželov, doporučujem, robiť tak pod dohľadom právnika, ktorý aspoň zhodnotí, čo patrí/nepatrí do BSM a teda, čo všetko sa musí vyporiadať. Inak sa môže stať, že časom, po získaní lepšieho právneho vedomia sa jeden z exmanželov bude cítiť podvedený. V dohode je vhodné „poistiť si“ riadne a včasné plnenie záväzkov (napr. vydanie daných vecí oprávnenému exmanželovi, či zaplatenie dohodnutého finančného vyrovnania....) zmluvnou pokutou. V niektorých prípadoch je zase dohodu vhodné spísať vo forme notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti, ktorej zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. To znamená, že na jej základe možno viesť exekúciu bez predchádzajúceho súdneho konania. Za jej spísanie je však nutné notárovi uhradiť relatívne vysoký poplatok, pretože jeho výška závisí od hodnoty uznávaného záväzku.
 
Ak dohoda nie je možná, je prospešné, podať návrh na súd čo najskôr po právoplatnosti rozvodu. Na začiatku treba uhradiť správny poplatok „len“ vo výške 66 Eur, ale napokon, ak sa súdne konanie skončí vynesením rozsudku, zaplatia exmanželia súdu ešte 3 % z ceny všetkých vecí a ostatných hodnôt ktoré sa pred súdom vyporiadavajú alebo ak sa spor skončí uzavretím súdneho zmieru, 1 % z ceny týchto vecí. Samozrejme trovy právneho zastúpenia, ak sa účastníci konania nechajú zastúpiť advokátom (čo má svoje opodstatnenie predovšetkým v zložitejších prípadoch alebo ak jedna strana zastúpenie už má), si platí každý zvlášť a ich výška závisí najčastejšie od počtu vykonaných úkonov, teda aj dĺžky konania. Ak sa manželia nevedia dohodnúť na hodnotách jednotlivého spoločného majetku, treba hradiť i náklady na vypracovanie znaleckých posudkov. Preto je vhodné, aby sa dohodli aspoň na cene menej hodnotného majetku. Takéto súdne spory trvajú roky, nielen pre rozsiahle dokazovanie, ale i z dôvodu, že často niektorý z exmanželov vníma spor ako akt pomsty a konanie umelo sťažuje a naťahuje.

Spory o majetok stupňuje často i nesprávna interpretácia zákona exmanželmi:

·        Mnohí sa mylne domnievajú, že ten kto viac zarába má právo na väčší podiel, resp. že zamestnaný alebo podnikajúci manžel si zaslúži viac ako ten, kto sa „len“ staral o rodinu, domácnosť  a výchovu detí. Lenže starostlivosť o rodinu a domácnosť je postavená na roveň zamestnaniu, navyše manželia sú si ekonomicky rovní i v prípade, ak obaja pracujú a ich príjmy sú výrazne rozdielne. Nerovnosť podielov pri vyporiadaní majetku prichádza do úvahy predovšetkým v prípade, ak jeden z manželov nejavil záujem o starostlivosť o rodinu, nezaslúžil sa o nadobúdanie majetku, či jeho zveľaďovanie, či ho dokonca poškodzoval, nehľadal si zamestnanie, zaťažoval rodinný rozpočet a rodinu samotnú svojimi závislosťami (alkohol, drogy...), násilnou povahou, počínal si nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu, inak povedané nepodieľal sa aktívne na obstarávaní potrieb rodiny, prípadne bol z vlastnej viny a vedome pre rodinu len záťažou.
 
·        Mávajú nesprávnu predstavu o hodnote vecí ktoré sa vyporiadavajú. Myslia si, že veci treba priradiť takú hodnotu, za akú ju zaobstarali, nie je to však tak. Veci treba pri vyporiadaní priradiť takú hodnotu, aká jej trhová cena v čase vyporiadania, ale posudzuje sa podľa stavu, v akom bola v čase zániku manželstva. V prípade nehnuteľností je trhová cena spravidla postupom času oveľa vyššia ako v čase kúpy, v prípade hnuteľných vecí, presne naopak.  Cena za akú sa vec nadobudla, nie je pri vyporiadaní smerodajná.
 
·        Pri vyporiadaní BSM si exmanželia nezriedka zvyknú priraďovať kreditné karty, čo nie je správne. Kreditná karta vydaná na jedného z manželov musí  zostať iba tomuto manželovi (je viazaná na konkrétnu osobu,  je neprenosná,  ide o formu úveru zo strany banky a predpokladá ďalšie čerpanie úveru s ohľadom na predpoklady a možnosti tejto jednej osoby, ktorej  bola vydaná).  Exmanželia však môžu prihliadnuť na dlžnú čiastku na tejto karte / kartách ku dňu vyporiadania BSM.
 
·        Tiež treba mať na zreteli, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a BSM čiastočne aj z prostriedkov patriacich len jednému z manželov (napr. z daru od jeho rodičov), bez ohľadu na pomer vlastných a spoločných prostriedkov, potom pri vyporiadaní BSM je tento manžel oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradená táto vynaložená fin. čiastka, ale nebude mať z tohto titulu väčší podiel na tejto veci. Musí však súd o refundáciu výlučných prostriedkov požiadať, nestane sa tak automaticky.  Naopak, ak  sa spoločné peniaze použijú napr. na zveľadenie veci, ktorá je výlučným majetkom jedného manžela alebo na splácanie jeho samostatných záväzkov alebo ak sa zo spoločných peňazí kúpi vec slúžiaca len osobnej potrebe jedného z nich, či na výkon jeho povolania, v takom prípade prihliada súd z úradnej povinnosti na to, aby sa takto vynaložené spoločné prostriedky „vrátili“ do vyporiadavanej masy BSM.
 
·        Vyporiadanie majetku komplikuje aj tzv. zmiešavanie výlučných a spoločných peňazí počas manželstva. Ak má niektorý z manželov na účte výlučné prostriedky získané pred manželstvom, nemal by naň vkladať aj spoločné prostriedky, pretože potom z nich počas manželstva nebude môcť nadobudnúť veci do svojho výlučného vlastníctva. Keďže dôjde k ich zmiešaniu, stane sa vec z nich získaná predmetom BSM.
 
·        Ďalšou častou chybou býva, ak exmanželia po rozvode dlho otáľajú s vyporiadaním nehnuteľností, s ktorými sú spojené užívacie a iné náklady  a potom i tieto položky sú predmetom dlhotrvajúcich sporov. Práva a povinnosti spojené s touto nehnuteľnosťou patria však obom manželom až do okamihu vyporiadania majetku. Rovnako aj hypotéky, viaznuce na takejto nehnuteľnosti. Treba si tiež pamätať, že právu užívania spoločných vecí, zodpovedá povinnosť manželov hradiť náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním. Spravidla v peniazoch, alebo aj prácou vynakladanou na udržiavanie a zachovanie týchto vecí.