Manželstvo nie je trendy. Mladí sa chcú registrovať

V severských krajinách totiž ľudia so svojou životnou láskou čoraz častejšie žijú "len" v registrovanom partnerstve. Tento druh zväzku získava na popularite medzi mladými aj v iných častiach sveta. Znamená to, že tradičným manželstvám zvoní umieračik?

Konzervatívni zástancovia tradičnej rodiny posvätenej manželským zväzkom by mohli začať biť na poplach pri pohľade na Francúzsko. Registrované partnerstvo tam pod názvom Pacte civil de solidarité funguje už desať rokov. Pre mnohých bude možno prekvapením zistenie, že z ľudí, ktorí sa v roku 2009 zaregistrovali, tvorili až 95 percent heterosexuálne páry.

Podľa štatistík počet sobášov vo Francúzsku od roku 2000 stále klesá, zatiaľ čo množstvo registrovaných partnerstiev narastá. V súčasnosti sa oba druhy zväzkov priblížili natoľko, že na tri svadby pripadajú dve registrované partnerstvá. Francúzsky Národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie dokonca prišiel v roku 2004 so štúdiou, že zväzky z registrovaných partnerstiev majú väčšiu stabilitu ako manželstvá.

Pri homosexuálnych pároch je celkom jasné, prečo chcú svoj zväzok registrovať - vo väčšine prípadov preto, lebo je to jediná možnosť, ktorou môžu svoj vzťah potvrdiť na papieri a získať aspoň časť práv, ktoré požívajú manželské heterosexuálne páry. Prečo však dve osoby opačného pohlavia čoraz častejšie uprednostňujú registrované partnerstvo pred manželstvom? Nuž dôvodov je hneď niekoľko.

Švédsky štýl zvaný sambo
"Mladých láka voľnejší, moderný partnerský zväzok, ktorý sa nemusí skončiť zdĺhavým rozvodom a ktorý neobsahuje toľko povinností po rozpade partnerstva," povedal pre britskú BBC rakúsky právnik Helmut Graupner, ktorý u našich západných susedov bojuje o to, aby registrované partnerstvá boli určené aj pre heterosexuálne páry.
Niekedy sú však dôvody celkom prozaické. Dvojici ide o to získať nejakú výhodu, ktorá je určená len partnerským zväzkom. Namiesto manželstva, ktoré je považované v podstate všade na svete (vari okrem Las Vegas) za dôležitý životný krok, však radšej uprednostnia registráciu, ktorá nie je opradená nijakými mýtami. Presne z takéhoto dôvodu sa nechal zaregistrovať aj Matúš.

"Zaregistroval som sa v roku 2007 vo Švédsku, kde som vtedy študoval a žil. Moja vtedajšia priateľka nebola z Európskej únie, a tak potrebovala víza. Po zaregistrovaní ich ako partnerka občana Európskej únie automaticky získala," spomína 31-ročný Matúš, ktorý síce už so zaregistrovanou partnerkou nežije, zväzok však na úrade dodnes neskončil.

"Nie je to však žiadny zdĺhavý proces. Rovnako ako zaregistrovanie aj skončenie partnerstva trvá možno desať minút," vraví a spomína, že pri zaregistrovaní s partnerkou pre istotu na úrad priniesli aj nejaké spoločné fotografie, letenky, ktoré potvrdzovali, že spolu cestovali, žili, jednoducho, že sú pár. Po registrácii vraj nie je zvykom nijaká oslava, pre väčšinu ide naozaj o administratívny úkon.

V liberálnom Švédsku pritom mimomanželské zväzky nie sú ničím neobvyklým. Švédčina má dokonca vlastný výraz pre partnerov, ktorí nie sú svoji na papieri, ale majú spoločnú domácnosť. Ten výraz je sambo a ide o zložený výraz zo skratky slova samman (spolu) a boende (ubytovanie). Na rozdiel od konzervatívnejších krajín je takýto spôsob spolužitia mladých bežný a obľúbený.

Len moderný druh s družkou? 
Spolužitie dvojice bez manželského sľubu však nie je neobvyklé ani na Slovensku. Takým partnerom sa vraví druh a družka, svoje spolužitie si dokonca rovnako môžu nechať potvrdiť na úrade. So spomínaným švédskym modelom sa to však v nijakom prípade nedá porovnávať. Slovensko totiž patrí medzi dvanásť krajín Európskej únie, v ktorých žiadne registrované partnerstvo nie je rovnoprávne s manželstvom.

Slovenskí druh a družka teda musia čeliť mnohým problémom, ktoré sú v niektorých iných európskych krajinách v registrovaných partnerstvách riadne právne ošetrené. Ťažkosti môžu nastať pri rozchode, keďže pre druha a družku neexistuje bezpodielové vlastníctvo. Najviac vrások nezosobášeným dvojiciam prináša dedičské konanie.
"Môj otec žije s družkou už 11 rokov v spoločnej domácnosti. Žijú v dome, ktorý je napísaný na otca, auto je napísané na družku. Kto má nárok na dedičstvo po družke (je nevyliečiteľne chorá, závet nenapísala), ak už nežijú jej rodičia, deti nemá, iba troch súrodencov?" Tak znie jedna z mnohých otázok, ktoré na internete môžete nájsť pri téme druh a družka.
V tomto prípade má druh rovnaké právo ako súrodenci jeho družky. Keby však mala nažive deti a rodičov, prišiel by na rad až po nich, hoci by s družkou prežil aj celý život. Známe sú však aj prípady, keď napríklad súrodenci zosnulého spochybňujú, že partner(ka) ich sestry či brata bola naozaj jeho družkou. Na súde sa to musí potom dokazovať, čo v takých ťažkých chvíľach je len ďalšou trpkou skúsenosťou.
Je teda zrejmé, že z praktického hľadiska sú pevné partnerské vzťahy na Slovensku tlačené do manželstva. Manželstvo ako jediná možnosť však pretrváva aj v niektorých iných štátoch, kde už sú v platnosti právne riadne upravené registrované partnerstvá. Keďže tie si "vybojovali" gejovia a lesbičky, niektoré krajiny túto možnosť ponúkajú len homosexuálnym párom.

Registrácia pre všetkých
V susednom Rakúsku zaviedli možnosť registrovaného partnerstva pre gejov a lesbičky len tohto roku. Neprešiel ani polrok a médiá už priniesli prvé správy o nespokojných heterosexuálnych dvojiciach, ktoré sa takéhoto zväzku neúspešne dožadujú. Britská BBC v máji ponúkla príbeh Helgy Ratzenboeckovej a Martina Seydla, ktorí bojujú za právo nechať sa spolu zaregistrovať.
Ich boj prebieha bok po boku viac výraznej snahy gejov a lesbičiek o umožnenie svadieb pre neheterosexuálne dvojice. Právnik Graupner zhodou okolnosti zastupuje obidva tábory. S rovnakým argumentom. "Nemôžete byť tak trochu rovní. To je, akoby ste povedali, že ste tak trochu mŕtvi alebo tak trochu tehotní. Môžete byť len rovní alebo nerovní," vysvetľoval britským novinárom.

Podobný súdny proces prebieha aj vo Veľkej Británii. Tom Freeman a Katherina Doyleová sa tiež súdia preto, že im úrady nedovolili zaregistrovať sa. "Bolo by pekné mať vzťah potvrdený na papieri, ale inštitúcia manželstva nám vôbec nesedí," hovorí Freeman, ktorý s partnerkou žije už štyri roky. Protestom chcú pomôcť aj homosexuálnym párom. "My by sme mali mať právo na registráciu, tak ako oni na manželstvo," dodávajú.

Hoci registrácia láka niektorých mladých natoľko, že sú ochotní sa pre ňu súdiť, manželstvo ešte neumiera. Len sa možno presúva na neskôr. Mnohí Francúzi, ktorí sa nechávajú registrovať, to berú ako prvý krok pred manželstvom. BBC priniesla príbeh 31-ročnej Delphine Roriveovej. So svojím priateľom sa zaregistrovali vlani.

"Chceli sme platiť menšie dane," opísala hlavný dôvod. "Pre nás to bola len papierovačka. O ôsmej sme mali dohodnuté stretnutie na úrade a o pätnásť minút sme už boli pripravení ísť do práce. Čo sme aj spravili. Neskôr sme zorganizovali malú party pre priateľov. Pre mňa to nenahrádza manželstvo. Stále by som sa rada jedného dňa vydala," prezradila Roriveová.
Manželstvo teda síce mladých desí, ale neodmietajú ho celkom. Možno sa dočkáme toho, že ľudia žijúci vo veľkomestách budú svadbu organizovať ako veľkolepú oslavu v zrelom veku. Možno už bez vlastných rodičov, ale zato s vlastnými deťmi. Pre Slovensko je to však veľmi vzdialená predstava, keďže čo i len zmienka o partnerskom zväzku inom ako manželskom vyvoláva vo veľkej časti populácie oceány žlče.

Text: Milan Čupka pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK