V živote stretávame ľudí, ktorí nás majú niečomu naučiť

Kay Pollak v nej uvádza veľa užitočných rád. Niektoré z nich sú hodné na zarámovanie do obrázku, aby sme si ich čo najčastejšie pripomínali, alebo na vystavenie na chladničku pod magnetku. Aby sa nestalo, že na niečo dôležité zabudneme a po rokoch objavíme s tým, že sme už o tom predsa kedysi počuli... Len sme sa tým medzičasom zabudli riadiť.

Každý človek, s ktorým sa stretnem, je mojím učiteľom, píše Kay Pollak a dodáva, že táto myšlienka sa pre nás stane oslobodzujúcou a život hravejším, prospešnejším a zábavnejším. Pollak odporúča aj predstavu, že žiadne stretnutie nie je náhodné a každý jeden človek, ktorý sa nám "priplietol pod nohy", či už na pracovisku, vo vedľajšom byte, v posteli, v obchode, na ulici, v bazéne alebo hocikde inde, tu bol odniekiaľ zoslaný, špeciálne pre nás. Niečo nás mal naučiť – a to najmä v prípade, ak nám ublížil, resp. mali sme pocit, že nám ublížil. "V tvojom živote nehralo nič takú dôležitú úlohu, ako ľudia, s ktorými si sa stretol," píše sa ďalej v knihe.

Na všetko sa pozerať pozitívne, aj v negatívnych veciach vidieť to pozitívne, je jediná pomoc, ktorú si môžeme dopriať v najťažších chvíľkach života. Keď budete mať čas, spíšte si na papier najdôležitejšie osoby vášho života. Nemali by to byť rodičia, tí vás predsa bezhranične ľúbia aj v čase, kedy robíte podľa nich nesprávne kroky a vydávate sa na nesprávne cesty... Spomeňte si na troch ľudí, ktorí ovplyvnili váš osud – negatívne alebo pozitívne. Prídete na to, že keby sa vo vašom živote v daný čas na danom mieste nezjavili, nemali by ste to či ono.

Aj osobe, ktorá vás vyštve z práce, možno môžete poďakovať, pretože vďaka tomu môžete získať ďaleko lepšiu a tvorivejšiu prácu. Túto hru si môžete zahrať pri každom novom človeku. Ak je príjemný, poďakujte zaňho a pomyslite si, že ste ho dostali za odmenu. Pri ľuďoch, ktorí vám ublížili, zhodnoťte, čo vás naučili alebo čo ste prostredníctvom nich pochopili. Môžete napríklad stretnúť osobu ľahkých mravov, o ktorú veľmi rodičia nedbali a vystavili ju napospas osudu. Nemusíte byť hneď jej záchrancom, ale môže vás to na chvíľu zastaviť. Spýtajte sa sama seba, či si dostatočne vážite, že podobný osud nepostretol vás a máte chápavých a milujúcich rodičov. Aj vďačnosť podľa Kaya Pollaka lieči a to nielen trochu, ale do veľkej miery. 

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK