Od puberty až do dôchodku ruka v ruke?

Kedy oči na stopkách, kedy klapky na očiach...

"Keď to spolu roztočíte v mladučkom veku a po uši zaľúbení sa vezmete, potom prídu deti, ani sa nenazdáte a máte päťdesiat! Jedno, čo vám môže hroziť, že poklesne vzájomná príťažlivosť a ak máte čas a príležitosť spoznať aj niekoho iného, môžete všetko pokaziť. Treba dopriať partnerovi slobodu, ale zároveň byť v strehu a udržiavať rodinné puto. Vymýšľať spoločný program, plánovať spolu budúcnosť, dávať si najavo, že sa potrebujete a že sa máte radi. Je to dôležité a treba to robiť aj vtedy, keď tomu celkom neveríte. Tá správna iskra do vzťahu príde, len jej treba urobiť priestor a atmosféru! Muži na toto nemyslia, ale my ženy to vieme a dokážeme. No a neutekajte hneď z boja, ak sa aj niečo nepríjemné zomelie. Ja som manželovi všeličo odpustila a paradoxne je to dnes on, kto žiarli. Pritom nemá na čo, veď mi tiahne na sedemdesiat!," smeje sa energická Marika.

"Milujem ho od školských čias, navždy!"
"S Milanom sme sa poznali už na základnej škole, ale až keď sme sa stretávali v partii neskôr počas štúdia na strednej, rodila sa pomaly aj láska. Priali nám všetci kamaráti a ja som si už ani nevedela predstaviť budúcnosť s niekým iným. Rodičia mi vraveli, že by som mohla byť "rozumnejšia," ešte vidieť svet a až potom sa viazať. A vraj sa nemám príliš pútať na toho "prvého". Ale nemohla som si pomôcť, milovala som ho a cítila to tak, že sme si súdení. Náš vzťah prešiel všeličím, mali sme aj veľké krízy, ktoré sme napokon ustáli. Manžel už nežije a musím povedať, že som spoznala od ovdovenia aj iných mužov, no žiaden sa mu nevyrovná. Nič by som nechcela zažiť inak, jednoducho sme sa našli, vydávala som sa zaľúbená a stále ho budem milovať. Buď sa nájdete a chcete prežiť v dobrom i v zlom, alebo to nevyjde a vzťah skrachuje po roku, dvoch, skôr či neskôr," vraví Oľga.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK