Anketa: Riešili ste problémy v manželstve odchodom?

Ženy si problémy vo vzťahu všimnú až vtedy, keď presiahnu hranicu ich tolerancie. A vtedy by ich veľmi rady riešili aj s druhou stranou. No, nie všetci muži sú ochotní rozoberať problém, komunikovať o ňom a nájsť prijateľné riešenie vzniknutej situácie. Ešte horšie sa riešia problémy, ak partner ženu psychicky či fyzicky týra prípadne prepadol niektorej zo závislosti. Tam častokrát iba rozhovor nepomôže. Ako ste riešili problémy vo vašom manželstve?

Daniela (40)
Do istého času som si myslela, že mám ideálne manželstvo. Keď som však zostala na materskej dovolenke manžel si našiel "bokovku". Samozrejme netrvalo dlho a všetko sa prevalilo. Najskôr zatĺkal, ale mala som dôkazy o jeho nevere a tak musel s pravdou von. Našťastie, manžel si dosť cenil rodinu a bol dosť naviazaný na syna. A ako som riešila tento problém? Nuž, zo začiatku som si chcela zbaliť veci a odísť od neho. Bolo mi z neho zle a nevedela som si predstaviť ďalšie fungovanie nášho manželstva. Nakoniec sme sa obaja zhodli v tom, že vyskúšame ešte psychológa, ktorý sa zaoberal práve krízami v manželstve. Ak to nepomôže, pôjdeme od seba. Trvalo to síce veľmi dlho a chcelo to, aby sme obaja začali spolu komunikovať bez emócií, ale nakoniec sa podarilo naše manželstvo zachrániť. A odchod sa nekonal.

Hana (32)
Nuž, musím priznať ja som naše manželské problémy riešila naozaj odchodom zo spoločnej domácnosti. Nebolo to však zo dňa na deň a kým som sa tak rozhodla prešlo naozaj veľa času. Môj muž sa asi po dvoch rokoch manželstva úplne zmenil. Začal ma neustále poúčať čo mám a čo nemám robiť. On vedel najlepšie ako sa umýva riad, aká aviváž je najlepšia, ako správne zaviazať smeti na vynesenie či to ako správne vychovávať dieťa. Ja som bola "tá trúba", ktorá nič nevie. Nech som siahla na čokoľvek, za všetko som dostala kritiku. Keď som nenavarila, lebo bol malý chorý, bola som neschopná. Ak som navarila, nedalo sa to jesť. No, poviem vám, že naozaj to bola riadna „zaberačka“ na psychiku. Skúšala som sa s mužom porozprávať, no podľa neho som si všetko len namýšľala. Tento psychický tlak som vydržala dva roky, počas, ktorých som sa snažila s ním rozumne porozprávať. Keď to však nešlo, odsťahovala som sa k mojim rodičom. Zavolal len raz, a vyčítal mi prečo mu svojim odchodom robím takú hanbu. Žiadne ospravedlnenie či prosba o návrat. Vtedy sa rozplynuli všetky moje pochybnosti o tom, či bolo moje rozhodnutie správne.

Text: -maj- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK