Manželia Cipárovci: Až keď sa vzťah vybrúsi, začne sa blyšťať

Keď oslavovali zlatú svadbu, tortu neupiekli: "O čo menej sladkostí pojeme, o to viac vypijeme," zažartovala Vilma Cipárová.

"My sme totiž slávili v moravských pivniciach, na polceste medzi Prahou a Bratislavou, lebo naša dcéra žije v Česku." K sedemdesiatke deti mame kúpili bicykel, na ktorom sa preháňa po rôznych cyklotrasách. Je vo forme a na tom má iste zásluhu aj ich vydarené manželstvo. "Každý z nás dvoch je iný, Miro má svoje obrazy a ja mám svoje záujmy. Nikdy sme sa nenudili a mali sme sa vždy o čom zhovárať, čo riešiť. Manželstvo sa totiž buduje. V tom je to tajomstvo úspešného dlhodobého vzťahu. To nepríde samo. Až keď sa obrúsia všetky hrany, až potom sa to blyští! Aj my sme tým prešli."

Ako mladí manželia bývali Cipárovci blízo Michalskej brány v centre Bratislavy a takmer všetky vydavateľstvá, galérie, divadlá, umelecké školy a redakcie sídlili v ich okolí, každú chvíľu mali návštevy. Mnohí priatelia aj známi sa u nich v pavlačovom dome radi zastavili, lebo tam bola pohoda, harmónia a činorodosť. Stretávali sa u nich ľudia. Bolo to akési "otvorené manželstvo" v zmysle kamarátskom. Pohoda a diskusie u Cipárovcov iste veľa znamenali aj pre rozvoj slovenskej kultúry, ale aj pre ich rodinu. Je to manželstvo, ktoré nie je samo pre seba a nečerpá iba zo seba. Cipárovci veľa cestujú a dlhší čas pôsobili aj v Indii. Obaja sú vzdelaní, jeden nezaostáva za druhým. Spolu vytvárajú (popri Cipárovom umeleckom) aj spoločné životné dielo. Ale aj ich vzťah je postavený predovšetkým na láske. Veď v spálni majú strešné okno priamo nad posteľami a v noci sa spolu pozerajú na hviezdy. "Teraz je tam však napadané jesenné lístie," smeje sa Vilma Cipárová.

A aký je jej muž, ktorého stále obdivuje? Požičajme si slová z básne Ruda Slobodu, ktoré napísal pre týchto manželov a kde charakterizuje Mira Cipára takto: "Tvoja loď, možno až príliš moderná/ ak ju porovnáme s mojou plachetnicou, /jazdí po linkách, kade húkajú mnohé/ bojové lode, krížniky, atómové ľadoborce/ ale ty vedieš svoju ľahkú, mierne naklonenú "šalupu" s hravosťou/ starých/ morských vlkov - keď bol kapitán bohom, radarom, mapou aj kompasom."

S takým kapitánom sa dá potom zakotviť v bezpečnom manželskom prístave, ale aj neustrnúť a občas vyrážať na rozbúrené more.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: Marek Velček pre Pravdu