Anketa: Viete sa ospravedlniť?

Laura (30):

Partnerovi sa ospravedlňujem možno až príliš často. Som prchká, takže nemám problém povedať, prepáč, keď mu naštrbím plány alebo náhle spustím nejakú nepodstatnú hádku, o ktorej už však o päť minút nič neviem. Na rozdiel odo mňa, on si ju pamätá ešte mesiac. Prepáč stihnem vždy povedať (smiech). U nás doma sa však stáva, že priateľ ma vyzve: Ospravedlň sa mi. To sú ťažké situácie, pretože väčšinou vtedy nie je v práve. On sa cíti ukrivdený a ja zas mám problém ísť sama proti sebe. Vtedy to zaškrípe.

Marianna (28):
Povedať prepáč je ťažké. Učím to svojho syna, vždy, keď sa pobije s bratrancom a veru, vidím na ňom, že to je nepríjemné a hlavne strašne ťažké. Podľa mňa to aj záleží od povahy. Možno to zdedil po mne, pretože zo mňa sa ospravedlnenia veľmi ťažko derú. Idú zo mňa ako z chlpatej deky. Častokrát som mala pocit, že som niekomu ublížila a zaslúži si moje prepáč, resp. také úprimné ospravedlnenie, dať dotyčnému najavo, že ma to mrzí a skutočne som to oľutovala. Najkrajšie na ospravedlnení je to, že najmä nám sa uľaví. Závidím všetkým, ktorí to vedia s nepredstieranou ľahkosťou.

Katka (25):
Musí byť dôvod. Pamätám si dobre na moje dve veľké a skutočné ospravedlnenia. Jedno patrilo mojej mame po tom, čo sme sa posekali, lebo ma nechcela pustiť na diskotéku. Vtedy som ju hrozne sklamala, bola som drzá. Na moje prepáč nikdy nezabudla. Druhé veľké prepáč, po ktorom dotyčný mohol začať žiť, patrilo bývalému priateľovi, ktorého som opustila veľmi ponižujúco – vymenila som ho za jeho najlepšieho kamaráta a vysmiala sa mu do očí. Trpko som to roky ľutovala, ale potom som sa ospravedlnila. Obom sa nám uľavilo.

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK