Nie papier, ale cit je dôležitý!

Ak veci silíte a vzťah nemá prirodzený vývoj, nečakajte, že papier vám zaručí šťastné partnerstvo! To sa buď podarí, alebo nie – obrúčky to neovplyvnia.

Oficiálne o ničom, bez papiera ideál...
Adela s Patrikom sa našli v čase, keď obaja mali za sebou už jedno manželstvo. Tridsaťročná žena vzťah obohatila hneď o dve svoje deti, ktorých sa Patrik ujal ako vlastných. Ich biologický otec o nich nemal záujem takmer vôbec. Po rozvode zanevrel na rodinu a ani počas manželstva nebol jej výrazným článkom. Počuť ho bolo iba vtedy, keď mal povznesenú náladu z krčmy a sebavedomie dokazovať si "kto je doma šéf".

Okolie nevedelo nič o problémoch vzťahu, trvajúcom vyše desať rokov a koniec tohto manželstva nepochopili mnohí dodnes. Adela si však po rozvode vydýchla, aj keď priznáva dlhé obdobie, ktoré potrebovala na to, aby sa s minulosťou vyrovnala. "Dnes som šťastná, ale bojím sa znova vydať. Mám partnera, s ktorým mi je fajn, rozumieme si, ale ani jeden z nás netlačí na sobáš. Akosi to nie je nutné a možno sa slovka "manželstvo" po istých skúsenostiach obaja trochu bojíme. Načo to siliť? Ak by sa v našom vzťahu už nikdy nič nezmenilo, bola by som šťastná aj tak," hovorí Adela.

"Je nám skvele, netreba na to štempeľ!" 
Stanke s Ľubošom tiahlo už na päťdesiat, keď si padli do oka. Ona rozvedená, jemu práve ušla snúbenica spred oltára. "Náš vzťah vznikol dosť spontánne a ani jeden z nás nepredpokladal, že bude mať trvanie (už) vyše šiestich rokov. Ani sme nejako neplánovali budúcnosť, žili sme vždy pre daný okamih. Kým sa ku mne Ľuboš nasťahoval, myslela som si, že to správne iskrenie medzi nami vydrží len počas randenia. Bála som sa vziať ho k sebe, aj kvôli dospelým deťom. Zvykli sme si už na život bez chlapa v dome. Ale moje decká ho prijali veľmi dobre a on sa rýchlo zžil s novým prostredím. Keď si spomínam na svoje nemastné-neslané dvadsaťpäťročné manželstvo, vždy ma prepadne úzkosť. A aj keď sa môj "ex" objaví pozrieť deti, musím to pretrpieť. Nikdy som sa s ním necítila uvoľnene, vlastne ma permanentne jeho prítomnosť stresovala. Doma nerobil nič, všetko bolo na mne, ale vyžadoval stopercentný poriadok a starostlivosť ako o malomocného. Bŕŕŕ! Ľuboš je celkom iný, má ku mne úplne odlišný prístup, cítim sa pri ňom predovšetkým ako žena, nie ako slúžka. Je nám spolu úžasne a nepotrebujeme na to pečiatku," uzatvára tému Stanka.      

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK