Anketa: Ako ste prežili partnerskú krízu?

Karin (29): Prvú krízu s manželom sme mali hneď, ako sme začali spolu bývať. Ja som bola staromódna a chcela som "všetko" až po svadbe. Bola to chyba, nikomu to neodporúčam. Kým sme sa nevzali, všetko vyzeralo ružovo, každý sme bývali u rodičov, občas sme sa stretli, cítili sme sa fajn. Pravda o nás vyšla na povrch až po tej nešťastnej svadbe. Zrazu sme sa videli v "plnej kráse" so všetkými nedostatkami – lenže toto všetko sme si mali skúšať ešte pred manželstvom. Vyrovnávanie bolo ťažké a ako sa nám to podario? Spojilo nás dieťa, ktoré sa zadarilo takmer okamžite. Vlastne mala som šťastie, že sa naň manžel tešil...

Diana (26): S terajším priateľom sme ich mali niekoľko. Ale o tom, že máme byť spolu, rozhodol za nás osud. Dvakrát sme to vzdali, raz sme dokonca boli od seba až rok. Potom sme spolu začali bývať. Keď to začalo škrípať a nevedeli sme to riešiť, ja som sa príšerne zaľúbila do kolegu. Myslela som si, že to znamená definitívny rozpad nášho vzťahu, ale naopak. Akoby si vtedy priateľ uvedomil, že ma nemôže stratiť a zároveň, že stratiť ma je také jednoduché. Vtedy začal strašne bojovať a vyšlo to. Dnes som šťastná, pretože ten muž, do ktorého som sa buchla, nebol príliš zodpovedný.

Anita (30): Krízu sme mali prednedávnom, dva roky sa nám totiž nedarilo otehnotnieť. Ocitli sme sa v istom bode, kedy sme začali o našom vzťahu veľmi veľa uvažovať. Má to zmysel? Dokedy sa budeme takto pokúšať a trápiť? Čo keď niečo dôležité premeškáme? Podvedome som sa začala obzerať po niečom inom, ale také jednoduché to zas v živote nie je. Ísť po nového partnera ako do obchodu a bezbolestne ho vymeniť, lebo ma omrzel. Výhodu sme mali v tom, že sme náš vzťah chceli zachrániť obaja. Preto sme hľadali, čo nás spojí a čím dokonale odpútame pozornosť od bábätka a od spoločných trampôt. Našli sme si tenis a začali sme spolu bojovať. Bol to ten najlepší "ťah".

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK