Pozor, aby vás nezruinovali vlastné deti

OTÁZKA: Dobrý deň, môj jedenásťročný syn sa cestou zo školy pobil so spolužiakom, ktorý sa mu posmieval a provokoval ho.  Keď mi chcel syn zatelefonovať a povedať, čo sa stalo,  spolužiak mu vytrhol mobil a hodil ho o stĺp, čím ho absolútne zničil. Oslovila som rodičov synovho spolužiaka, aby nám zaplatili hodnotu mobilu, no oni ma vysmiali, sarkasticky poslali na lampáreň a pred tým ako predo mnou zabuchli dvere, svojmu synovi ani nevynadali. Mobil nebol síce veľmi drahý, ale ide mi o princíp. S takýmto prístupom môžem len čakať, čo ten spolužiak zase môjmu synovi alebo niekomu inému v budúcnosti vyparatí. Mám chuť podať žalobu, len neviem na koho. Na spolužiaka alebo na jeho rodičov?

Ak ste dospeli k presvedčeniu, že inou ako súdnou cestou sa svojho nároku nedomôžete, mali by ste v žalobe o náhradu škody označiť ako žalovaného v prvom rade spolužiaka Vášho syna  a v druhom a treťom rade jeho matku a otca. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody sú spoločne a nerozdielne zodpovední za spôsobenú škodu jednak maloletí , ale i osoby, ktoré nad nimi majú vykonávať dohľad, teda v danom prípade rodičia maloletého. Súd v konaní po preskúmaní všetkých okolností prípadu zhodnotí, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V prípade zodpovednosti maloletého bude súd (pravdepodobne prostredníctvom odborníka) posudzovať, či a do akej miery má spolužiak Vášho syna intelektuálnu i vôľovú schopnosť rozhodovať sa,  konať a posudzovať následky svojho konania. Ak súd na základe uvedených kritérií dospeje k názoru, že maloletý  spolužiak Vášho syna je zodpovedný za spôsobenú škodu, budú solidárne (spoločne a nerozdielne) s ním zodpovedať za túto škodu aj jeho rodičia, keďže v danom prípade sú, s poukazom na zákon o rodine, oni povinní nad ním vykonávať dohľad. Ak súd skonštatuje, že maloletý spolužiak Vášho syna nebol natoľko vyspelý, aby niesol zodpovednosť za spôsobenú škodu, budú za ňu zodpovedať výlučne jeho rodičia. V oboch prípadoch zákon predpokladá zavinenie rodičov pri vykonávaní náležitého dohľadu nad dieťaťom a ak sa budú chcieť rodičia vyviniť, budú to oni, ktorí budú musieť súdu dokázať, že náležitý dohľad nezanedbali. Vy teda ich zavinenie preukazovať nemusíte. Náležitý dohľad však neznamená, že by v každom prípade rodičia mali nepretržite sprevádzať a kontrolovať svoje deti. Jeho intenzita je primerane odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa, od jeho povahových vlastností, od jeho doterajšieho správania, od prostredia, v ktorom sa pohybuje a pod. Napr. ak je dieťa nedostatočne fyzicky a psychicky vyspelé, prípadne má jeho správanie vážne nedostatky je treba zabezpečiť vyššiu mieru dohľadu ako nad vyspelým dieťaťom s dobrým správaní, i keď sú v rovnakom veku.

Benevolentní rodičia musia počítať nielen s tým, že môžu byť zodpovední za škodu, ktorú spôsobí ich dieťa niekomu inému, ale v niektorých prípadoch môžu dokonca  spoločne so škodcami spoluzodpovedať za škodu, ktorú niekto iný spôsobil ich deťom. A to v takých prípadoch, ak i oni zanedbajú náležitý dohľad nad svojimi deťmi a tým ich vystavia riziku vzniku škody (napr. ak umožnia alebo podporujú priateľstvá, či kontakty s deťmi, o ktorých vedia, že nemajú vhodné správanie alebo im nebránia zdržiavať sa v prostredí, kde im môže byť spôsobená ujma.  

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o. poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.