ALERGIE: NEKONEČNÝ BOJ
Od roku 1906 sa ľudstvo stretáva prvýkrát s pojmom „alergia“, kedy lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick zaznamenali precitlivelosť pacientov na bežne neškodné látky akými sú peľ, prach, potraviny či zvieracia srsť. Tento nezvyčajný jav pomenovali spojením gréckych slov allos a ergon ako spojením slova znamenajúceho cudzí, iný a reakcia. Dnes sa alergia stáva bežnou civilizačnou chorobou, ktorou trpí 10 až 20 % celkovej populácie.
alergia,senna nadcha,prach,ochorenie,civilizacna choroba,zdravie a diety,isifa,
V súčasnosti sa pojem „alergia“ sa spája so získanou precitlivosťou na určité látky s vonkajším vplyvom na organizmus. Jedná sa o látky spadajúce pod rastlinný a chemický charakter plus kovy či živočíšne produkty.
Alergie sú častokrát získanými ochoreniami zapríčinenými dedičnosťou. U dieťaťa, ktorého rodič trpí alergiou je riziko dedičnosti až 30 % a u oboch sa riziko zvyšuje až na alarmujúce číslo 60 %. K príčine vzniku alergie už v detstve značne prispieva zhoršený stav životného prostredia, ale aj nesprávne stravovacie návyky a nezdravý životný štýl.
Formy alergií podľa príjmu alergénov: inhalačné (prach, peľ), alergie na potraviny (jahody, plody mora), alergie na lieky (častý alergén je napríklad penicilín), alergie na hmyzí jed (častokrát končiace anafylaktickým šokom ktorý môže mať smrteľné následky, včely a osy), alergie na mikróby a parazity (črevné parazity, baktériálne infekcie) a kontaktné alergie (kov, kozmetika).
Typy reakcií rozdelené podľa Robina C. Coomsa a Phillip G. Howtherna Gella: Typ I precitlivenosť včasného typu, Typ II cytotoxický typ, Typ III imunokomplexový typ, Typ IV typ oneskorenej reakcie.
Rozmanitosť typov alergií sťažuje jeho presnú diagnózu, v tomto prípade sa imunológ musí spoliehať na presnú anamnézu pacienta. Pacient sa taktiež podrobuje testom, kedy prichádza do priameho styku s alergénom, kedy sa pozoruje reakcia pacianta na daný typ alergénu.
Alergické reakcie sprevádzajú príznaky, ktoré ale závisia od typu reakcie a nie od alergénu. S lokálnymi ťažkosťami sa môžete stretnúť v podobe kýchania, kašľania či dýchavičnosťou a to v prípade, ak sa alergén dostal do styku so sliznicami dýchacích ciest. V prípade slizníc žalúdočno-črevného traktu môžeme hovoriť o hnačkách a pri priamom styku pokožky o kožných vyrážkach.
Smrteľným rizikom v prípade ochorenia alergiami je anafylatický šok, ktorý sa uvádza ako najťažšia forma alergickej reakcie, kedy sú varovným signálom príznaky ako pokles krvného tlaku a s ním spojená slabosť, dýchacie ťažkosti, kŕče svalov tráciaceho a močového systému, opuch pier a jazyka. Pri tých príznakoch je najdôležitejší čo najrýchlejší odborný lekársky zásah.
Terapia nasadzujúca sa v tomto type ochorení ako sú alergie, majú veľký význam preventívne opatrenia ako zvýšená pozornosť pacianta pred stykom s možným alergénom. Už tradične sa nasadzujú antihistamiká, kromoglykát alebo pri kontakte s alergénom glukortikoidy s možnosťou až pozastaviť samotné alergické reakcie.
