DOJČENIE A IQ DIEŤAŤA
Donedávna sa predpokladalo, že materské mlieko - okrem množstva iných nesporných výhod – zabezpečuje dieťaťu aj vyššie IQ. Najnovšie štúdie naopak hovoria, že to tak nie je. Podľa britských vedcov sú dojčené deti inteligentnejšie najmä preto, lebo majú múdrejšie matky.
dojcenie,dieta,iq,test,rozum,rodicovstvo,detstvo,isifa_,
Voľakedajšie tvrdenia, že príjem materského mlieka zabezpečí dieťaťu vyšší inteligenčný kvocient, sa zakladali na fakte, že deti odkázané na „fľašu“ nemali dostatčný prísun jednej z omega-3 mastných kyselín, známej ako DHA. Tá sa totiž v dojčenských mliekach nachádza v nižšej koncentrácii. Omega-3 mastné kyseliny patria medzi polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám, ale musí ich prijať v potrave. Súvislosť medzi DHA a inteligenciou naznačovali pokusy na zvieratách: Ak sa im nedostávalo DHA v ranom veku, preukazovali abnormálny neurónový vývoj. Lenže výskumy v prípade detí dopadli inak.
Vedci z univerzity v Southamptone analyzovali údaje o vyše 240 deťoch a ich matkách. Deti rozdelili do troch skupín. Prvú tvorili deti dojčené, druhú tie, ktorým matky podávali dojčenské mlieko obohatené DHA a do tretej skupiny zaradili deti odkázané na dojčenské mlieko bez pridania DHA. Keď pozorované deti dovŕšili vek štyroch rokov, podrobili sa testom IQ, pozornosti a verbálnych schopností. Mamičky testovaných detí poskytli vedcom detailné údaje o spôsoboch kŕmenia, sociálnych pomeroch či pôrodnej hmotnosti dieťaťa a aj samy absolvovali inteligenčné testy. Je síce pravda, že dojčené deti dosiahli v testoch výrazne lepšie výsledky než ich nedojčená konkurencia, ale keď vedci zobrali do úvahy aj sociálne postavenie a matkino IQ, mýtus o zázračnom vplyve dojčenia na inteligenciu dieťaťa sa razom rozplynul. Nič to však nemení na skutočnosti, že dojčenie dieťaťa počas prvých šiestich mesiacov jeho života je mimoriadne dôležité a všetky ďalšie známe výhody, ktoré z neho vyplývajú, zostávajú neprekonateľné.
Vedci z univerzity v Southamptone analyzovali údaje o vyše 240 deťoch a ich matkách. Deti rozdelili do troch skupín. Prvú tvorili deti dojčené, druhú tie, ktorým matky podávali dojčenské mlieko obohatené DHA a do tretej skupiny zaradili deti odkázané na dojčenské mlieko bez pridania DHA. Keď pozorované deti dovŕšili vek štyroch rokov, podrobili sa testom IQ, pozornosti a verbálnych schopností. Mamičky testovaných detí poskytli vedcom detailné údaje o spôsoboch kŕmenia, sociálnych pomeroch či pôrodnej hmotnosti dieťaťa a aj samy absolvovali inteligenčné testy. Je síce pravda, že dojčené deti dosiahli v testoch výrazne lepšie výsledky než ich nedojčená konkurencia, ale keď vedci zobrali do úvahy aj sociálne postavenie a matkino IQ, mýtus o zázračnom vplyve dojčenia na inteligenciu dieťaťa sa razom rozplynul. Nič to však nemení na skutočnosti, že dojčenie dieťaťa počas prvých šiestich mesiacov jeho života je mimoriadne dôležité a všetky ďalšie známe výhody, ktoré z neho vyplývajú, zostávajú neprekonateľné.
