Patrí medzi najkrajšie Slovenky: Viktória Podmanická sa nedávno vrátila z Tokia, kde sa cítila ako v budúcnosti

Viktória Podmanická nedávno nafotila sériu fotografií s vychyteným fotografom Paľom Bobekom. Po tom, čo sa vrátila zo svetového finále Miss International v Tokiu, sa späť venuje svojim aktivitám a modelingu na Slovensku. Podobne, ako je Tokio pulzujúcim mestom, aj naše hlavné mesto sa so zapadajúcim slnkom a príchodom noci mení na energický život. Viac už zachytil v uliciach Bratislavy fotograf Paľo Bobek, s ktorým Viky nafotila fashion story. Ako sa zmenil jej život od účasti v Miss Slovensko a čo by chcela v živote dosiahnuť?

Čítajte tiež: Ako jediná Slovenka si získala jeho srdce: Kedysi lámač ženských sŕdc, dnes starostlivý otecko ich krásnej dcéry

foto: Pavol Bobek
model: Viktória Podmanická
muah: kristywolfmakeupart 
styling: orvo 
latexove sako: orvo 
šaty: orvo 
lodičky: Steve Madden 

V súťaži krásy Miss Slovensko si sa stala I. Vicemiss. Čo ti táto súťaž dala?

Vďaka súťaži som dospela. Mala som 18 rokov, keď som sa do súťaže prihlásila a stala sa I. Vicemiss. Pamätám si, akoby to bolo teraz, keď som na semifinále prišla ako obyčajná študentka gymnázia. Odrazu som sa stala súčasťou dovtedy mnou nepoznaného sveta. Zlepšila som sa v komunikácii, vo vyjadrovaní, takisto som vyšperkovala aj chôdzu na opätkoch, nahliadla do sveta makeupu, účesov, stylingov a návrhárstva. Dodnes mám tú česť pracovať počas fotení a natáčaní naozaj s profesionálmi.

Zmenila súťaž v niečom tvoje vnímanie?

Určite áno! Ako som už vyššie spomínala, že som dospela, týka sa to aj môjho vnímania. Začala som veci, skutočnosti a udalosti prijímať viac realistickejšie ako dovtedy. Taktiež som si uvedomila, čo pre mňa znamená čas. Čosi pominuteľné, čosi tak krehké a zároveň veľmi drahé a vzácne.

Koncom minulého roka si sa zúčasnila svetového finále Miss Intenational v Tokiu. Aké je to stretnúť sa s najkrajšími ženami z celého sveta? Je niekto, kto ťa zaujal?

Pre mňa to bol naozaj obrovský zážitok od momentu, kedy sme pristáli na letisku v Japonsku. Už tam sme sa stretli s niektorými dievčatami. Dodnes ma fascinuje, ako sme odrazu dokázali všetky dievčatá fungovať v jednom čase, na jednom mieste. Každá z nás (zo 66 dievčat) prišla z inej krajiny, kultúry, z iného rodinného zázemia, z rozdielnych podmienok. A aj napriek tomu sme našli spoločnú reč a stali sa z nás kamarátky! Navzájom sme si obohatili životy.

Ako na teba zapôsobilo Tokio?

Zamilovala som sa. Priznám sa, že toto bola vôbec moja prvá návšteva Ázie. V Japonsku som sa cítila ako v budúcnosti. Veľmi sa mi páčilo, ako tam bolo všetko zorganizované, naplánované, ľudia boli disciplinovaní. Všetko a každý mal svoje miesto. Tokio bolo naozaj veľmi čisté mesto, moderné, plné mrakodrapov. Rozhodla som sa, že do Japonska sa ešte určite vrátim.

Nedávno si nafotila fashion story s fotografom Paľom Bobekom. Ako sa ti fotilo a čo najradšej fotíš?

Fotenia s Paľom ma vždy bavia. Sadli sme si ako ľudia, takže možno je to aj tým. Zakaždým príde s originálnym nápadom, ku ktorému vymyslí aj celý styling (makeup, vlasy, oblečenie). Toto fotenie bolo iné aj tým, že bolo exteriérové. Museli sme dávať pozor na autá, električky. Musím povedať, že to bolo jedno z mojich naj fotení. Ja som vždy rada, keď sú na konci dňa spokojné a šťastné všetky zúčastnené strany. Vtedy to považujem za vydarené fotenie.

Mnohí ťa prirovnávajú k Meghan Markle alebo Zoe Kravitz. To je príjemné prirovnanie... 

Áno, stretávam sa s týmito dvomi dámami. Vnímam to ako príjemné prirovnanie :) Z môjho uhla pohľadu som výzorovo (najmä do tváre) Zoe Kravitz a povahovo (správaním a vystupovaním) Meghan Markle. Samozrejme nie úplne, ale určitá podobnosť tam je v obidvoch prípadoch. Asi si zmením meno na Zoe Markle hihi.

Neprehliadnite: Známy moderátor má doma tri princezné, ktoré sú takmer totožné: Podoba jeho staršej dcéry na manželku je dychberúca

Ako by si chcela využiť svoj potenciál modelky a v čom všetkom by si sa chcela v živote presadiť?

Úprimne, nenazvala by som sa modelkou. Stále je to moje hobby, nie môj hlavný príjem, z ktorého žijem. Od 15-tich rokov pomáham v občianskom združení PONS postihnutým deťom a mládeži, celkovo mám veľmi blízko k ľuďom, k ďeťom a pomoci, chcem to len znásobiť. Mám v hlave aktuálne veľa plánov, ktoré by som chcela za tento rok stihnúť. Držte mi palce! :)