Tajný vzťah, o ktorom nikto netušil, mi zmenil život. Naučil ma jednej dôležitej veci
Vraví sa, že súkromie by si mal každý z nás strážiť. Nie nadarmo nám túto radu odporúčali už naše staré mamy, ktoré apelovali na to, aby veci zostali v kuchyni. Zdá sa, že formulka - čím menej ľudí vie, tým lepšie, má totiž čosi do seba.
Niekedy je najlepšie držať veci v tajnosti
S Jonatánom sme sa stretli ešte pred troma rokmi. Aj keď už pri prvom stretnutí bola medzi nami iskra, akosi to upadlo a prestali sme sa stýkať. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu, v tom období som mala nielenže veľa práce, ale aj iných záujemcov, s ktorými som rada trávila čas. Asi o polroka na to sa naše cesty spojili - a my sme začali byť v kontakte ako kamaráti.
Už približne po dvoch týždňoch intenzívneho stretávania som však začala cítiť vášeň, aká na začiatku chýbala. Zlomilo sa to pochopiteľne po tom, čo sme si pripíjali na jeho nový, úpsešný projekt v práci - a nečakane spolu skončili v posteli. Sex bol od prvého okamihu skvelý a ja som si lietala na obláčikoch. Jonatán sa mi však prestal ozývať o pár dní na to. Tentokrát mi to však nebolo jedno, práve naopak. Mala som pocit, že ma len využil, cítila som sa zlomená, odmietnutá, ponížená...
Prečítajte si: Snúbenec mojej sestry ma dlhé roky balil. Nakoniec som jeho čaru podľahla
Druhá šanca
Dva týždne som preplakala, kým som sa nerozhodla prestať opúšťať sa a jednoducho si opäť začať užívať. Nič také sa nestalo, je predsa čas za týmto urobiť hrubú čiaru a pokračovať. Ako zázrakom mi práve v momente, keď som bola v klube, pípla smska od Jonatána. „Ahoj... nemala by si čas sa porozprávať?'' stálo v nej a ja som súhlasila.
Ešte v ten večer sme sa stretli a Jonatán začal okamžite s vysvetľovaním. „Vieš, mal som pocit, že na mňa všetci tlačia, všetci videli, že sme sa stretávali, dookola sa pýtali a ja som to už nevydržal. Viem, že som sa nemal zachovať takto, prepáč mi to. Je mi s tebou viac než dobre a je mi to ľúto,'' spustil zo seba a ja som neveriacky počúvala. Nemala som však dôvod neveriť mu, a tak som strávila zvyšok noci s ním. Rozprávali sme sa, blbi.. a následne ďalší deň a ďalší. Po troch mesiacoch spoločných večerov, skvelých sexov, ale aj rozhovorov, sme pochopili, že sme vlastne vo vzťahu.
Po približne polroku sme sa rozhodli povedať o nás okoliu, ako aj našim najbližším priateľom, ktorí nič netušili. Všetci ostali prekvapení, niektorí z nich dokonca nahnevaní, no my sme to neriešili. Pochopila som, že je najlepšie, ak si dvaja riešia veci medzi sebou, bez ohľadu na to, čo vravia druhí... a že nie stále je prospešné druhým vravieť všetko, čo zažívame. Aj to nám umožnilo vybudovať silné puto, ktoré už o chvíľu spečatíme manželským zväzkom.
