Rozhovor s tanečnicou Natáliou Glosíkovou: Z domova odišla ako 13-ročná, dnes to, čo sa naučila vo svete, učí na Slovensku
Meno Natálie Glosíkovej registruje väčšina ľudí najmä vďaka tanečným súťažiam z televízie. Málokto však tuší, že má sympatická tanečnica za sebou oveľa viac - a jej životný príbeh slúži nepochybne ako inšpirácia.
Natália sa venuje tancu takmer celý svoj život a nepochybne patrí k našim najlepším tanečníčkam
Natália, vy ste sa preslávili tancom v tanečnej súťaži. Málokto však pozná váš príbeh predtým – ako ste sa vôbec k tancu dostali?
K tancu som sa dostala v troch rokoch. Moja staršia sestra totiž tancovala spoločenské tance ako súťažný tanečný šport a ja som sestru spolu s rodičmi sprevádzala do tanečnej školy. Bola som nadšená zo všetkého, čo sa v tejto tanečnej škole dialo. Obdivovala som všetky staršie tanečníčky, to, ako tancujú, aké majú krásne tanečné šaty, topánky a ako sú krásne učesané. Keď sestrina trénerka videla, že neustále nakúkam do tanečnej sály, navrhla mi, aby som to skúsila aj ja. Začínala som najskôr hravou formou a po získaní základných pohybových návykov sme sa, na moju veľkú radosť, začali učiť už aj základné kroky v jednotlivých štandardných aj latinskoamerických tancoch. Okrem tanca som chodila aj na športovú gymnastiku. V piatich rokoch som dostala svojho prvého tanečného partnera. Keď som mala šesť rokov, venovala som sa tancu už aj súťažne. Odvtedy som tanec milovala nadovšetko a najradšej by som bola v tanečnej škole neustále.
Prečítajte si: Rozhovor s Mony Sakman: Boli časy, kedy som sa musela obracať, rozhodnutie stať sa tanečníčkou však neľutujem
Momentálne v nej aj dosť veľa času trávite, ak sa nemýlim v tanečnej škole aj pôsobíte. Čomu konkrétne sa tam venujete?
V súčasnosti vediem tanečné centrum Move and Dance by Natália Glosiková v prevádzke Leon rodinné centrum, nachádzajúcom sa v Slnečniciac v Petržalke, ktorého som spoluzakladateľkou. Mám tu tri tanečné sály a vyučuje sa u nás základná pohybová, športová a tanečná príprava detí, balet, ľudové či latinskoamerické tance a aj rôzne iné tanečné či športové lekcie pre dospelých. Okrem tanca tu máme jogu, pilates, thajský box, zdravý chrbát a iné...
Mojou špecialitou tu je lekcia Latino Pop Dance, kde pre ženy pripravujem na každú lekciu iný latinskoamerický tanec, prípadne aj mix viacerých tancov ako cha cha, samba, salsa, vždy inú hudbu ako aj choreografiu a práve preto je táto lekcia veľmi obľúbená. Okrem skupinových lekcií detí a dospelých tu vediem tiež individuálne lekcie, a to najmä svadobné tance, kde pripravujem pre každý pár špeciálnu choreografiu. Tieto lekcie sú formou individuálnej lekcie, čo znamená že ich nikto neruší, sú na hodine iba so mnou a teda máme priestor na vytvorenie choreografie, ktorá je prispôsobená nielen ich predstavám o tanečných figúrach či obľúbeným dvíhačkám, ale aj iným veciam, ako sú napr. tvar a veľkosť šiat (najmä sukne) nevesty, svadobnej sály a podobne.
Napadlo vám, že sa jedného dňa budete týmto živiť?
Myslím, že od kedy som začala tancovať súťažne, som stále chcela byť len tanečnicou. Už v prvej tanečnej škole som mala tanečné vzory - najskôr to boli slovenské tanečné páry, neskôr keď som už bola výkonnostne vyššie, tak to boli tanečné vzory len zo zahraničia, kde mal tento tanečný šport oveľa vyššiu úroveň - a to najmä technickú. Keďže som mala nielen tanečné vzory, ale aj cieľ byť čo najlepšou tanečnicou, odišla som krátko pred dovŕšením 13 rokov trénovať a žiť do Talianska do mesta Bologna.
Rok na to som sa s mojim vtedajším talianskym tanečným partnerom prebojovala až do finále juniorských Majstrovstiev sveta, čo sa dovtedy nikomu zo Slovenska nepodarilo. Od môjho odchodu do zahraničia som študovala individuálnou formou a zmenila som viaceré krajiny. Keď som sa po niekoľkých rokoch vrátila žiť na Slovensko, bola som oslovená televíziou Markíza do televíznej show Let's Dance, kde som odtancovala nakoniec dva ročníky po sebe. Najskôr som súťažila s Romanom Pomajbom a o rok neskôr s Martinom Mňahončákom. Už ako 21 ročná som bola ocenená Slovenským zväzom tanečného športu prestížnym ocenením „Medzinárodná legenda Slovenského tanečného športu“. Keďže počas môjho viacročného tanečného pôsobenia v zahraničí mi veľmi chýbala moja rodina, rozhodla som sa ostať už na Slovensku a začala som učiť tanec vo viacerých tanečných školách.
Inak k tomu učeniu by som sa rada vrátila. Mnoho ľudí si zrejme skepticky povie, že vyučovať tanec a tancovať zrejme nie je poriadna práca... ja viem, že je, samozrejme. Ako by ste však týmto ľuďom oponovali, čo vo vašej práci možno vyzerá jednoducho, no v skutočnosti je to náročné?
Myslím si, že každá práca ak ju človek robí zodpovedne je náročná. Ja okrem toho, že som lektorkou a na každú lekciu sa musím riadne pripraviť, vymyslieť choreografiu, pripraviť hudbu, som generálnou manažérkou tanečného centra a to znamená, že mám aj veľa administratívnej práce, v rámci ktorej riadim činnosť tanečného centra, lektorov, komunikujem s klientmi aj s obchodnými partnermi, venujem sa propagačným aktivitám, organizácii eventov, spoločenských podujatí a pod. Začínam ráno výučbou tanca, potom sa počas dňa venujem administratívnej práci a poobede zasa lektorskej práci najskôr detí a potom dospelých a to až do neskorých večerných hodín, takže je to náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Ako vnímate tanec ako zdroj obživy, respektíve ako povolanie, na Slovensku?
Asi ako každé povolanie na Slovensku, tak aj to moje je na Slovensku ťažšie a finančne nie také lukratívne ako v niektorých iných krajinách. Keďže sa však tancu venujem naozaj od malička, mám za sebou mnoho medzinárodných úspechov, zahraničných skúseností ako profesionálna tanečníčka ale aj trénerských skúseností, pristupujem k mojej práci naozaj zodpovedne a s rešpektom k ľuďom, som toho názoru, že aj takéto povolanie sa môže stať na Slovensku plnohodnotným zdrojom obživy. Ak si však niekto myslí, že sa tancom dá živiť po absolvovaní nejakého tanečného kurzu, či bez mnohých rokov driny a bez určitých manažérskych predpokladov, tak to tak určite nie je.
Vy sama ste toho príkladom, veď sa tancu venujete od skorého detstva. Inak len tak pomimo, aké sú vaše obľúbené tance? Zrejme ste si toho odtancovali už veľa.
Tak asi nikoho neprekvapí, že sú to moje spoločenské tance a konkrétne tie latinskoamerické, ako samba, cha cha, rumba, paso doble a jive, keďže ich robím naozaj celý život a neviem si predstaviť bez nich existovať. Veľké čaro majú ale samozrejme aj štandardné tance ako waltz, tango, valčík, slowfox či quickstep, tieto tance si u mňa vyberajú hlavne svadobné páry, či páry, ktoré vyučujem napríklad plesovú prípravu.
Neprehliadnite: Katka Jakeš nás nechala nakuknúť do svojho domu: Z jej dokonalej pracovne nebudete vedieť odtrhnúť oči
Stále spomínate učenie, ktoré je nepochybne dôležitou súčasťou vášho každodenného života. Viete si ale predstaviť, že by ste od tanca mali upustiť a živiť sa niečím iným?
Tanec milujem, ale v posledných rokoch som zistila, že ma lákajú aj iné činnosti. Veľmi rada sa venujem bytovému dizajnu ale aj dizajnu spoločenských priestorov a to nielen ako celku, ale najmä na rôzne príležitosti, rôzne eventy, detské aj dospelé oslavy, vianočný alebo veľkonočný dizajn, svadby a pod. Okrem toho mám rada odevný styling a módu ako takú. V minulosti som rada kreslila a navrhovala tanečné šaty pre seba aj iné tanečnice. Dnes by som si vedela predstaviť, že vytvorím vlastnú značku, ale už by som sa venovala skôr civilnému odevu a tiež stylingovému poradenstvu. To sú však zatiaľ len moje predstavy do budúcnosti. Určite by som si však popri tom zachovala aj tanec, len by som ho zrejme musela výrazne obmedziť.
Máte teda aj nejaké konkrétne plány?
V súčasnosti je z dôvodu pandémie pre všetky subjekty poskytujúce služby veľmi ťažká situácia a preto by som nerada aktuálne o kariérnych cieľoch hovorila. Držme si vzájomne palce nech táto situácia čo najskôr pominie, nech sa opäť riadne rozbehnú všetky služby, kultúrne aj športové podujatia, školy, voľnočasové aktivity, nech sa ľudia nemusia báť ich navštevovať ale najmä nech sme zdraví, pretože to je to najdôležitejšie. Pretože sa blížia vianočné sviatky a ja tieto sviatky milujem pre ich čaro a rodinnú pohodu, veľmi rada by som popriala všetkým ľuďom najmä zdravie, lásku a porozumenie.
