Na začiatku vzťahu som zamlčala partnerovi jednu (ne)podstatnú vec: To, čo prišlo o 6 mesiacov, som nečakala

S Lukášom sme sa zoznámili v zahraničí. On tam študoval, ja som potrebovala „utiecť“ z domu, a tak som sa na pár mesiacov vybrala za oceánom a slnkom. Zoznámili sme sa cez spoločných priateľov. Zo začiatku bolo všetko idylické. Nebola to však žiadna veľká romanca od prvý dní. Ale také to spestrenie si dovolenky s príjemným a sympatickým človekom. Občas sme zašli na večeru, občas sme sa spolu vyspali. City, či lásku sme si nesľubovali. Obaja sme vedeli, že ja po 2 mesiacoch odídem, jemu zostávalo ešte päť.  Tak na čo do toho zbytočne motať city?

Neprehliadnite: (Ne)vyžiadané rady od mileniek: Pre toto vás muži opúšťajú

Lenže, občas si človek nevyberie a city prídu samé. V mojom aj v jeho prípade. Po mesiaci nezáväznejšieho stretávania sa, sme sa do toho chtiac-nechtiac zamotali trochu viac. I keď sme sa otvorene o tom nebavili, všetkým bolo jasné, že regulárne spolu chodíme. Keď prešiel ďalší mesiac, prišlo lúčenie a sľuby, že sa budeme v kontakte a veď o chvíľu sa vidíme doma. 

Prečítajte si: Náš sex vďaka tejto jednej veci nikdy neskĺzol do stereotypu: Dodržiavate ju aj vy?

Tri mesiace sme vedeli fungovať na diaľku. Bolo to super. Veľmi sme sa tešili jeden na druhého. Po príchode domov sa Lukáš vybral hneď do nášho mesta. Prenajali sme si byt a dva týždne trávili len spolu. Myslela som, že všetko je presne také, ako má byť. Až do momentu, kedy vyplávala na povrch jedna (pre mňa nepodstatná), pre Lukáša zásadná informácia. Nejako sa dozvedel, že na začiatku môjho pobytu v Španielsku som mala jednorazovú aféru s našim  spoločným kamarátom. Nezatĺkala som to už. Prišlo mi to zbytočné, veď to bolo takmer pred pol rokom, kedy sme sa ledva poznali. Lenže on zobral túto informáciu ako zradu. Nedokázal ju spracovať bez emócií. Spustila sa teda lavína výčitiek, urážok. Nechápavo som len stála a pozerala sa na neho, kým skončí. Nevedela som, prečo ho to tak vzalo. Veď my sme spolu nechodili. Nakoniec z neho vyletelo, že jemu nevadí ani tak to, že som s niekým niečo mala, ako to, že som mu to nepovedala. Že nie som úprimná a s takým človekom nemôže byť. 

V ten deň sa všetko skončilo. Zbalil sa a zabuchol dvere. Ako vrchol, zablokoval si ma všade, kde len mohol, takže márne som sa pokúšala s ním spojiť. Zlomil mi srdce. Lenže doteraz si myslím, že som sa zachovala správne. Niektoré veci je zbytočné hovoriť, nemyslíte? 

Mohlo by vás zaujímať: S manželom sme roky žili bez konfliktu. S príchodom vírusu sa však prevalilo jeho skutočné správanie