Ľudia boli kedysi oveľa šťastnejší a spokojnejší: Držali sa totiž tejto zásady, z ktorej neupúšťali

Naši predkovia žili kedysi skutočne odlišne ako my v dnešnej dobe. Hoci mladá generácia mnohé ich kroky a rozhodnutia nedokáže pochopiť a tvrdí, že veľa toho nerobili správne, jedno je isté - naši predkovia boli oveľa šťastnejší a spokojnejší ako my.  Možno toľko necestovali,  neboli natoľko sčítaní a neovládali množstvo jazykov, no zároveň žili život, ktorý pre nich nepredstavoval v mnohom stresujúci element. Držali sa totiž jednej veci,  ktorá pre nich bola kľúčová a neupúšťali z nej. Tušíte o čo ide? 

Kľúč k šťastiu a spokojnosti

Ľudia kedysi žili vo väčšej istote. Teraz sa zo života istoty a jednoznačnosť akosi vytrácajú. Samozrejme je to aj dobou. No práve to, že nám chýba najzákladnejšia potreba, predstavuje pre nás problém. ”Ľudia si jednoducho vážili sami seba, vedeli čo si môžu dovoliť voči sebe aj okoliu a boli pripravení žiť podľa nejakého vlastného plánu. Ten nám mnohým v dnešnej dobe jednoducho absentuje. Chceme byť úspešní, uznávaní, dosiahnuť kariérny vrchol, no mnohokrát nás práve toto dostáva do permanentného stresu a istoty sa vytrácajú. Prestávame si vážiť samých seba a zabúdame na vďačnosť,” vysvetľuje psychológ Martin Muller.

Mohlo by vás zaujímať: Torty premieňa na hotové umelecké diela s príbehom: Jej sladkú tvorbu si zamilovali aj známe Slovenky

Miesto, kde ľudia na túto vec myslia a riadia sa ňou neustále existuje

Stále sú však miesta, ktoré sú doslova fontánou života. Doposiaľ ako keby tu choroby ľudí obchádzali, dožívajú sa v plnej sile neuveriteľných sto rokov a stále sa naplno venujú tomu čo milujú. Jedno z najznámejších miest je grécky ostrov Ikaria, prezývaný aj ostrov mladosti. Patrí medzi takzvané Modré zóny, teda miesta, kde sa najviac obyvateľov dožíva sto rokov. Ľudia tu však žijú bežný život aj keď od toho nášho plného hektiky sa predsa len ten ich líši. Jedia veľa olív, rýb, preferujú prevažne rastlinnú stravu, nedajú dopustiť na červené víno.

Stamatis má 105 rokov pochádza z Ikarie, no emigroval do Ameriky. V pomerne mladom veku mu lekári diagnostikovali rakovinu pľúc, ťažko dýchal, mal veľmi veľké bolesti. Lekári mu dávali 9 mesiacov. Nemohol si však dovoliť pohreb v Amerike a tak sa vrátil aj s manželkou do Ikarie, aby si uži posledné mesiace života. "Každý deň bol o tom istom, jedlo, víno, žiaden stres, práca ktorá nás napĺňala, množstvo času tráveného vonku a dobá nálada. No to najpodstatnejšie, čo som tu opäť našiel bola istota. Čakal som až príde môj čas."

Čítajte tiež: Mafin je slovenská fotografka, ktorej fotky si zamiluješ: Prezradí ti, ako sa vypracovala medzi špičku najlepších

No po deviatich mesiacoch Stamatis naberal na sile. O tridsať rokov neskôr sa znovu vydal do Ameriky, aby sa na neho pozreli lekári, ktorí mu kedysi diagnostikovali rakovinu. ”Žiadneho z nich som nemohol nájsť. Už totiž nežili.” Stamatis svoje zdravie pripisuje práve životnému štýlu, ktorý tu ľudia vedú a veľmi blízko k nemu mala aj generácia pred nami. Netrápia ich civilizačné choroby, nezažívajú obrovský stres, ale snažia sa k vecia pristupovať s pokorou, láskou a odhodlaním. Vedia si vážiť maličkosti, jeden druhého, no najmä sami seba. Možno by sme si z nich mohli vziať malý príklad nemyslíte?