Do akej miery dokážeme zmeniť vzhľad našej postavy? 70% tvoria gény, ktoré sme zdedili, tu je vysvetlenie

Páčia sa vám nohy nejakej modelky? Aj vy by ste chceli mať podobné, ale máte ich úplne iné: stĺpovité, svalnaté, so širokými lýtkami, pre ktoré ste si nekupovali úzke nohavice. Športujete, cvičíte, celkom zdravo jete, vaše nohy sú síce pevnejšie, ale celkovo sa príliš nemenia.

Mohli by sa zmeniť? Ja hovorím, že áno, ale len čiastočne. Genetika teda velí inak. Naša genetika ovplyvňuje vzhľad našej postavy až zo 70 %. Postavu môžeme zdediť po matke aj otcovi, hoci sme opačného pohlavia. Keď má jeden z nich silné stehná a lýtka, existuje väčšia ako polovičná pravdepodobnosť, že na tom budeme rovnako. Stále však zostáva pomerne veľký priestor na to, aby sme svoju postavu ovplyvnili, a to hlavne životným štýlom.

Prečítajte si: 5 hormónov, ktoré sú zodpovedné za to, koľko vážite: Pre toto by ste ich mali mať pod kontrolou

Jedno percento odlišnosti

Gény ovplyvňujú nielen tvar postavy, ale aj telesnú hmotnosť, spracovanie potravy, a aj rozloženie telesného tuku. Sú určitou pracovnou jednotkou našej DNA a dedíme ich po rodičoch alebo prarodičoch.
Z 99 % sú naše gény naprieč ľudským pokolením v podstate totožné, zostávajúce jedno percento je však zásadné – práve to nás totiž odlišuje od všetkých ostatných.
Náš ľudský genóm je už zmapovaný a obsahuje asi 25 000 génov, ktoré ovplyvňujú náš život. Ovplyvňujú nás však nielen samotné gény, ale aj faktory vonkajšieho prostredia, s ktorými prichádzame do kontaktu. Keď sa v géne vyskytne chyba (mutácia), objavuje sa choroba, napríklad obezita, ale napríklad aj nádor.

Dobrý dôvod na zmenu

Čokoľvek máte v génoch zapísané, ak chcete byť zdraví, budete sa o to musieť snažiť. Pokiaľ máte sklony k obezite, bude musieť byť vaša snaha ešte o niečo väčšia a hlavne trvalá.

Nerobíte to napokon len pre seba

Gény, ktoré dostaneme do vienka, sú nemenné. Avšak rodičia, ktorí pomocou zdravej životosprávy výrazne upravia svoju váhu, zvyčajne svoje návyky prenesú na svoje deti.
To okrem iného znamená, že snaha schudnúť ešte pred otehotnením je nevyhnutná. Genetiku tým síce neprepíše, ale nejde len o ňu.

Neovplyvňuje nás len genetika, ale aj takzvaný mikrobióm – baktérie, ktoré s nami žijú v súlade. Je ich približne 300 miliárd. Schudnutím, zmenou stravovania a lepšími životnými návyky sa upravuje zloženie týchto baktérií, ktoré potom pozitívne ovplyvňujú nielen nás, ale aj našich potomkov.

Tajomstvo národov

Ázijské ženy v Singapure sú malé a drobné, Afričanky žijúce v Mali štíhle ako gazely, Kolumbijčanky zavalitejšie, často s pozadím, ktoré niektorým – napríklad speváčke Shakire – závidí celý svet? Ako konkrétne populácia vyzerá, je do značnej miery ovplyvnené prostredím, v ktorom žili jej predkovia. Boli sme prispôsobení podmienkam vonkajšieho prostredia tak, ako to pre nás bolo výhodné. Pre niektoré populácie je klasická menšia výška či typické plnšie tvary niektorých partií, podobne ako niektorí majú sklon priberať skôr v oblasti brucha (obezita typu jablko) alebo v oblasti bokov a zadku (obezita typu hruška). Vďaka tomu potom máme v génoch zakódované mechanizmy, ktoré sa týkajú príjmu potravy, vnímanie sýtosti, preferencie potravín alebo vstrebávanie niektorých živín. Dnešná doba je však natoľko charakteristická migráciou populácie a prelínaním kultúr, že niektoré typické črty – napríklad vzhľad, výška, ale aj tvar postavy jednotlivých skupín sa pomaly začínajú stierať. Pravda je, že stretnúť na ulici zavalitejšieho alebo dokonca obézneho Ázijčana nie je dnes až taký problém ako kedysi, avšak primárnu úlohu v tom, ako vyzeráme, hrajú ešte stále naši prapredkovia: čo do nás zapísali, to nosíme. Nesieme si so sebou však výbavu, ktorá bola skonštruovaná pre pradávny svet, a pretože s ňou nevieme zaobchádzať, priberáme.

Navždy štíhli Francúzi?

V čom tkvie tajomstvo štíhlosti tohto národa, keď geneticky sa od iných európskych zase toľko nelíši? Tajomstvo francúzskej štíhlosti nie je v diétach, ale v životnej ceste, na ktorej si vylaďujú návyky, hľadajú, čo im prospieva, a učia sa, čo im škodí – s optimizmom a úsmevom na perách. Všetko je otázkou osvojenia si základného pravidla: nauč sa oklamať seba samého. Pre francúzsku populáciu je typický pozitívny a pohodový prístup k jedlu s výberom kvalitnejších potravín. Francúzi jedia menšie porcie dlhšiu dobu, bez náhlenia a ďalších činností pri jedle. Je to teda skôr kultúrny fenomén, geneticky sú na tom viac-menej rovnako ako iné európske národy. S francúzskou populáciou je spätý tiež všeobecne známy „francúzsky paradox“, ktorý udáva nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení napriek vyššiemu príjmu rizikových nasýtených mastných kyselín. Nižší výskyt týchto ochorení môže súvisieť okrem iného so striedmym a pravidelným pitím vína. Práve to obsahuje prospešné flavonoidy, konkrétne resveratrol. A ochorenia srdca a ciev idú mnohokrát ruka v ruke s nadmernou telesnou hmotnosťou. 

Prečo svet priberá?

Obezita je v posledných desaťročiach zdravotným problémom takmer na celom svete. Na jej rozvoji sa podieľa množstvo faktorov, pričom jedným z nich sú aj gény. To, že je obezita podmienená geneticky, naznačuje takzvaná „hypotéza“ šetrného genotypu. Táto genetická výbava bola dôležitá hlavne v skorších podmienkach. V tej dobe bol častý nedostatok potravy a tento genotyp tak našim predkom umožňoval prežiť napríklad obdobie vojen či hladomor. V dnešnej dobe sme však vystavení skôr opaku, a tak rozvoj obezity nabral na intenzite. Reťazce rýchleho občerstvenia sú obľúbené preto, lebo reprezentujú preferencie pre druhy potravín, ktoré sa vyvinuli v dávno minulom prostredí nedostatku. Dnes však tieto zložky konzumujeme nadmerne vďaka ich hojnosti a staré stratégie teraz škodia nášmu zdraviu. Uviazli sme na mieste s preferenciami, ktoré sa vyvinuli v úplne iných podmienkach. Avšak nie všetci ľudia, ktorí žijú vo vyspelých krajinách, jedia hamburgery a majú nedostatok pohybovej aktivity, sa stávajú obéznymi. Ako je to možné? Je to práve preto, že prostredie sformovalo jednotlivé národy alebo skupiny etnického pôvodu každú trochu inak a jej zvyky tiež trošku inak.

Gény ovplyvňujú všetko

Gény sú mocné. Ovplyvňujú ukladanie tuku v tukových bunkách, hospodárenie s energiou a jej výdaj pri svalovej práci aj v pokojnom režime (bazálny metabolizmus) alebo chuťové preferencie. Dedí sa tiež citlivosť voči inzulínu (znižuje hladinu cukru v krvi) alebo temperament súvisiaci s mierou pohybu a fyzickej aktivity a tým opäť s energetickým výdajom.

Mohlo by vás zaujímať: Raňajkujte ako Francúzky: Vďaka tomuto jedálničku nepriberajú, aj keď jedia sladké, držia sa totiž zlatého pravidla

Šetrné gény fungujú, ale...

Niečo určite bude aj na teórii „šetrných“ génov, podľa ktorej priberáme preto, že si organizmus – podobne ako telá dávnych lovcov mamutov – v dobe nadbytku ukladá tuk do zásoby pre obdobie hladovania. Problém je, že moderný človek nedostatkom potravy netrpí, a tak sú jeho tukové vankúšiky čím ďalej plnšie. A ak si hladovku sám naordinuje ako drastickú diétu a lekári neodporučia redukciu váhy a robí tak opakovane, „šetrné“ gény sa následne po obnovení normálneho príjmu potravy postarajú o to, že takýto jedinec začne nezadržateľne priberať (keď sa mu nezvýši energetický výdaj, teda nepridá pohyb) – telo v „obave‟ z ďalšieho utrpenia hromadí na horšie časy.

Napriek tomu lekári varujú pred podnikavcami, ktorí tieto informácie na vedeckom základe zneužívajú a v spoločenskom prostredí vyznávajúcim kult štíhlosti až vychudnutosť ponúkajú ľuďom túžiacim schudnúť „zázračné“ diéty podľa individuálneho genetického profilu.

Od mydiel na chudnutie na analýzu DNA

Je zaujímavé, že okrem úplných hlúpostí, ako sú mydlá na chudnutie alebo akupunktúrne ihličky v uchu, je väčšina šarlatánskych metód zhadzovania kilogramov vystavaná na vedeckom zrnku pravdy, ktoré však nemá biologický význam a ktorého praktická nadstavba nefunguje.
To sa týka aj diéty na základe genetického profilu. Génov sú celé stovky a ovplyvňujú sa navzájom, pričom väčšinu kombinácií a mutácií vedci zatiaľ nemajú presne zmapovanú. Ale aj keby mali – ani ovplyvnenie najúčinnejšieho génu, zodpovedného za obezitu, by sa nepremietlo do zníženia telesnej váhy výraznejšie než v rádoch stoviek gramov u človeka vysokého okolo 170 centimetrov.

Je obezita teda daná geneticky?

Obezita síce je zhruba zo 40 percent podmienená geneticky, zo 60 percent však o telesnej hmotnosti rozhoduje životný štýl a v ňom hlavne spôsob stravovania a pohyb. Nárast obezity v posledných desiatkach rokov potom nie je dôsledkom zmenených genetických dispozícií, ale výsledkom výraznej zmeny životného štýlu spočívajúcu v obmedzení fyzickej aktivity pri takmer neobmedzenej dostupnosti energeticky bohatej stravy.

S obezitou je priamo spojených asi 150 génov, ktorým sa hovorí kandidátne gény. Okrem nich však pri vzniku obezity môže hrať úlohu asi 600 genetických polymorfizmov (polymorfizmus = stav charakterizovaný bohatosťou vzhľadu, prejavov či príznakov v rámci jedného javu) s menej výrazným vplyvom. Dedičnosť obezity má polygénny charakter, čo znamená, že je daná kombináciou desiatok až stoviek rôznych génov a ich vzájomným pôsobením v kombinácii s vplyvmi prostredia. 
Práve preto, že gény na seba vzájomne pôsobia a sú rovnako v interakcii s vonkajším prostredím, je veľmi ťažké určiť význam jednotlivých génov pri vzniku a rozvoji obezity a jej komplikácií. Príliš sa to v celosvetovom meradle nedarí ani vedeckým a lekárskym kapacitám – ako by to teda mohli tak suverénne, ako to prezentujú odborníci na genetickú diétu, zvládať  chudnutie podľa génov?

Hľadanie diéty, ktorá zaručene funguje

Diéta podľa génov, krvných skupín, typu metabolizmu, farby potravín, paleo diéta, diéty  tukožrútska, bezsacharidová, proteínová, vajíčková, čokoládová, mliečna, džúsová alebo dokonca „hladná“, kedy nejete vôbec, ba dokonca chudnutie s pomocou zámerne prehltnutej pásomnice ... radšej dosť.
Prečo toľko ľudí hľadá stále nové a čím ďalej šialenejšie metódy chudnutia namiesto toho, aby jednoducho prijali jednoduchý fakt, že najspoľahlivejšie a natrvalo sa prebytočné kilá zhadzujú kombináciou pohybu a vyváženého jedálnička pokrývajúceho u konkrétneho človeka potrebu energie, základných živín (tuky, cukry, bielkoviny) a mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky)?

Príjem a výdaj v rovnováhe

Žijeme v toxickom prostredí, ktoré provokuje ku konzumácii energeticky bohatých tučných a sladkých potravín, po ktorých navyše rastie pocit hladu aj chuť na ďalšie jedlo. Jedlo dávno neslúži na uspokojenie fyziologickej potreby, ale stalo sa hrozbou, modlou, odmenou, liekom na stres, úzkosť aj depresiu. Ideálom krásy je pritom ešte stále postava typu Twiggy.
Toto využívajú obchodníci s chudnutím, ponúkajúca štíhlu figúru na počkanie. Postupujú chytro: Najskôr vzbudia v ľuďoch nespokojnosť s vlastným telom a potom predložia jednoduché a rýchle riešenie, na ktoré počujú hlavne ženy. Skutočne obéznych je ich asi 20 percent, ale až 95 percent ich aspoň raz za život cielene chudne. Slová ako „zázračná“, „prevratná“ či „špeciálna“ diéta „len pre vás“, „šitá na mieru“ a pod. Vytvárajú dojem niečoho exkluzívneho, výnimočného, s čím sa „obyčajné“ odporúčanie lekárov k udržiavaniu rovnováhy medzi príjmom a výdajom energie nemôže merať.

Ako možno využiť poznatky z genetiky?

Odporúčania pre liečbu väčšiny pacientov s obezitou sú veľmi podobné a líšia sa len v detailoch podľa životnej situácie chorého; prípadné podstatnejšie odchýlky môžu byť dané prítomnosťou komplikácií, ako je diabetes alebo zvýšenie hladiny lipidov (tukov) v krvi.
Genetické vyšetrenie obéznych osôb a určenie variantov rôznych génov má v súčasnej dobe význam vedecký, avšak úplne chýbajú dôkazy o účinnosti a zmysle personalizovaných, osobných odporúčaní založených na konkrétnych genetických variantoch u jednotlivých ľudí.

Veľký objav malého významu: gén na tvorbu leptínu

Gény, ktorých vplyv na rozvoj obezity vedci a lekári už preskúmali a potvrdili, by sa dali spočítať na prstoch rúk. Ako príklad možno uviesť gén na tvorbu leptínu. Leptín je proteín tvoriaci sa v tukových bunkách v tukovom tkanive. Jeho hlavnou úlohou je adaptácia organizmu na hladovanie, ale nielen to. Podieľa sa tiež na udržiavaní energetickej rovnováhy (obmedzuje príjem potravy a zvyšuje energetický výdaj) a signalizuje množstvo tuku v tele a nutričné ​​zásoby, čo má význam v regulácii nástupu puberty a menštruácie a premieta sa aj do kostného metabolizmu a tvorby kostnej hmoty.
Vplyv génu na tvorbu leptínu skutočne môže byť cestou k zníženiu obezity, ale len u pacientov s mutáciou tohto génu, ktorí majú ťažkú obezitu vzniknutú už v ranom detstve. Navyše nositeľmi tohto génu sú na celom svete len desiatky rodín, čiže ani tento poznatok nerieši problém mnohomiliónovej svetovej armády obéznych. Objav génu na tvorbu leptínu vedcov najprv nadchol, nadšenie však čoskoro schladilo poznanie nízkej využiteľnosti tohto poznatku v praxi.

Neprehliadnite: Hlavný princíp diéty Clean Eating: Vyraďte z jedálnička tieto hrozné potraviny a predíďte srdcovým chorobám

Čo je to obezita? Aké je normálne BMI?

Obezita je definovaná ako nadmerné uloženie tuku v tele, orientačne ide o hodnotu BMI nad 30 (BMI 25 – 30 znamená nadváhu). Táto choroba a jej vyvolané ochorenia sa týkajú viac ako 1,5 milióna obyvateľov SR. Obéznych je 75 % z takmer 900-tisíc diabetikov, obezita súvisí aj s rastúcim výskytom cievnych mozgových príhod, infarktov myokardu a ďalších závažných chorôb.
V porovnaní s neobéznou populáciou majú obézni asi osemnásobne vyššie riziko, že sa nedožijú priemerného veku a zomrú predčasne, a to až o 10 rokov skôr. Naopak najlepšiu životnú prognózu majú ľudia s BMI 20 – 22. BMI zistíte, keď svoju váhu (v kg) vydelíte druhou mocninou telesnej výšky (v metroch).