V našom manželstve držím financie v rukách ja: Má to však svoj skrytý dôvod, prečo to manželovi neprekáža

U jedného šetrnosť, o druhého márnotratnosť 

Naša čitateľka Denisa je síce vydatá za svojho manžela ešte len štvrtý rok, ale spolu sú už neuveriteľných desať rokov. Ako sama priznala so svojím, dnes už manželom, sa priveľmi neponáhľali, čo by už dnes riešila inak, ale to je zase iný príbeh. Už počas spoločných rokov, počas ktorých viedli spoločnú domácnosť, aj predtým počas chodenia, si Denisa všimla, že jej vtedy ešte priateľ narába s peniazmi veľmi neopatrne: „Odmala som bola svojimi rodičmi vedená k tomu, aby som si vedela šetriť, mať zadné dvierka či povestnú železnú rezervu. Naopak, Ondrej pochádzal z majetnejšej rodiny, ktorá mu odmala dávala v podstate všetko. Preto nebol pre neho problém minúť na naše jedno rande neskutočne veľa peňazí, až som sa cítila trápne,“ priznáva Denisa. 

Mohlo by vás zaujímať: Manželka mi dala pred svadbou jeden návrh: Hoci mi nebol po chuti, nakoniec to bolo pre náš vzťah prospešné

Simulovanie namiesto okázalosti

Počas chodenia sa mu niekoľkokrát snažila naznačiť, že ona si na také noblesné veci, reštaurácie a ďalšie veci nepotrpí: „Pamätám si, že dokonca niekedy som simulovala chorobu len preto, aby sme ostali u mňa v byte, kde sme si navarili večeru a rozprávali sa. Poviem vám, boli to vzácnejšie chvíle než tie, pri ktorých som niekedy nevedela od prekvapenia čo povedať,“ objasňuje ďalej. 

Predstava o spoločnom hospodárení s peniazmi

Hoci sa Denisa snažila upozorniť na jeho prehnané míňanie, neuspela a naďalej jej kupoval drahé veci, darčeky. Keď sa však rozhodli, že budú spolu žiť, čo jej navrhol práve Ondrej, mala jasnú podmienku, že prestane s toľkým míňaním: „Mala som jasnú predstavu, že sa na každý mesiac budú spisovať príjmy aj výdavky, aj to, že si budeme dávať spoločne stŕhať z výplaty na jeden účet, aby sme si šetrili, keby si raz chceme kúpiť dom a pod. Že si vždy povieme a prekonzultujeme, keď bude ten druhý chcieť zakúpiť nejakú väčšiu položku. Jednoducho tak, ako som si myslela, že by to v partnerstve malo fungovať,“ dodáva Denisa. 

Čítajte tiež: Učinila som jedno rozhodnutie bez vedomia svojho manžela: Bojím sa, že keď na to príde, neodpustí mi to

Hádky pre peniaze a ultimátum so žiadosťou o ruku

Roky však ubiehali a Ondrej nebol schopný zmeniť svoj márnotratný spôsob hospodárenia s peniazmi. S Denisou sa väčšinou hádali práve pre peniaze a bol to paradox, pretože nie pre ich nedostatok, ale preto, že ich bolo dosť a každý mal inú predstavu o tom, čo s nimi urobiť. Denisa chcela šetriť, Ondrej chcel sebe aj jej dopriať každý mesiac. Potom ju požiadal o ruku a plánovali svadbu. Hoci ho Denisa naozaj ľúbila a chcela si ho vziať, dala mu jednoducho ultimátum, aj keď tým podľa vlastných slov riskovala, pretože si vôbec nebola istá jeho odpoveďou. „Povedala som mu, že ak si ma chce vziať, bude musieť rátať s tým, že to bude fungovať podľa mňa, čo sa týka peňazí. Pretože jeho spôsobom by sme sa ďaleko nedostali. Chvíľu síce premýšľal, ale napokon súhlasil,“ pokračuje Denisa. 

Neprehliadnite: Dlhý čas som sa snažila zaujať jedného muža: Keď som už takmer nedúfala, stačilo mu ukázať, o čo by prišiel

Slabá chvíľka aj uznanie pravdy

Dnes po štyroch rokoch v manželstve mali našetrenú celkom slušnú čiastku na spoločnom účte. Dokonca sa im narodila malá dcérka a Ondrej jej sám navrhol, aby si začali hľadať dom namiesto bytu. Aj to, že malej založia zvlášť účet, kde budú posielať mesačne peniaze, ktoré bude môcť raz použiť ako štart do života. Vlastne celkovo sa jej manžel podľa jej slov po narodení dcérky zmenil a začal aj sám myslieť na zadné dvierka. „V slabej chvíľke mi povedal, že mi ďakuje za to, že som ho krotila, pretože keby vraj natrafil na nejakú zlatokopku, nemal by dnes celkom nič a už vôbec nie takúto krásnu rodinu a pocit bezpečia, že sa o ne dve dokáže postarať aj do budúcna,“ uzatvára svoj príbeh naša čitateľka Denisa, ktorá vie, že tak urobila dobre a že si nemajú čo navzájom s manželom vyčítať.