Môj manžel nechcel na nič utrácať peniaze: To, čo však urobil po narodení nášho prvého dieťaťa, som nezniesla

Katarína mala vďaka predchádzajúcim nepríjemným skúsenostiam pred vážnym vzťahom doslova rešpekt. Nikdy sa nenašiel nikto, na kom by sa po určitom čase neobjavil zásadný problém, ktorý nebola ochotná tolerovať. Tentokrát to ale malo byť iné. Aspoň on sa javil iný. Maroš.

Inšpirujte sa: Najlepšia priateľka mi závidela úspešnú kariéru: Po tom, čo som jej pomohla dostať sa tam, kam chcela, urobila toto

„Bol podnikateľom na voľnej nohe, skúsený, s rozbehnutou kariérou a biznisom, obľúbený, nenáročný a priam hriešne sympatický. V prvé mesiace nášho chodenia som na ňom nevedela nájsť chybu. Alebo, povedzme si pravdu, možno aj nejakú videla, no zakrývala som si pred ňou oči. Statočne som sa vyhýbala akémukoľvek náznaku toho, že by Maroš nebol konečne ten pán Bechybný, ktorého som z neho vo svojich predstavách už dávno vytvorila."

„Časom sa však ale ukázalo, že jeho zanietenosť do práce, večná únava, posedávanie na gauči a nič nerobenie, ktoré som si spočiatku vysvetľovala po svojom a považovala za bežné správanie unaveného muža, ktorý sa každý deň nepotrebuje zabávať v meste s priateľmi, sa neskôr ukázali ako niečo celkom iné. Maroš nielenže nepotreboval výjazdy do spoločnosti každý druhý deň, jemu nechýbali vôbec, a skôr, akoby zašiel na pohárik či do divadla a minul zopár eur, trávil večere doma."

Keď nie je introvert

"To, čo ma predtým fascinovalo a navodzovalo vo mne pocit dôvery a mužnej dospelosti, začalo byť postupom času divné. Po našej svadbe sa však veci ešte viac zhoršili. Spoločenské akcie boli už len hudbou ďalekej minulosti, začali sme však šetriť aj na spoločnom dome, ktorý sme len pár týždňov po svadbe kúpili. Všade. Pri výbere obkladov, podláh, či nábytku, skresal môj rozpočet na minimum a postupom času sa s veľkým záujmom začal vypytovať aj na môj príjem a úporne sledoval, na čo všetko míňam a do akej miery.“ tvrdí Katarína, ktorá síce svojho manžela milovala, no celá situácia ohľadom peňazí sa jej čím ďalej, tým viac prestávala páčiť.

Mohlo by vás zaujímať: Bola som na vážkach, či opustiť manžela: Nakoniec som si to rozmyslela po tom, čo urobil túto jednu vec...

„V tom som otehotnela a moje obavy sa ešte zväčšili. Nevedela som, aká bude jeho reakcia, ako tehotenstvo zapadne do jeho matematických výpočtov a našej finančnej situácie na najbližších 5 rokov, ktoré mal už v hlave s určitosťou naplánovanú. Všetko však prebiehalo úplne v pokoji, dokonca som mala pocit, že sa teší spolu so mnou. Teda, až do pôrodu. Po ňom som totiž trpela sinými depresiami. Nebola som schopná postarať sa o seba, tobôž o našu malú dcéru a jednoducho som celú výchovu doslova a do písmena nezvládala. Po týždni ustavičných výčitiek a nezepšujúcej sa situácie, nám doktorka odporučila zaobstarať si pestúnku a navštíviť psychológa, ktorý by mi pomohol zvyknúť si na fakt, že som matkou."

Žiadna pomoc, ak stojí peniaze...

"Maroš však hneď po príchode domov všetko razantne odmietol. Vraj nebudeme vyhadzovať peniaze na také hlúposti. Kto to kedy videl, aby mala matka tesne po pôrode depresiu z dieťaťa? Poslal ma na víkend k rodičom a povedal mi, nech sa dám do pondelku do poriadku. Vraj potom príde po mňa aj po dcéru. Nemohla som uveriť tomu, čo povedal. Sedela som u mamy, na rukách dieťa, ktoré mi nič nehovorilo a v hlave prázdno.“  spomína Katarína na najťažšie obdobie svojho života, kedy cítila, že je na všetko sama.

Prečítajte si: Žila som v zlatej klietke: Najprv sa mi to páčilo, no neskôr takýto život vo mne začal vyvolávať nespokojnosť

Muž, ktorý jej mal poskytnúť ochranu a istotu ju v tej najťažšej chvíli nechal napospas. Kvôli tomu, že jej optimizmus a šťastie na tvári tentokrát neboli zadarmo. Vtedy ale konečne uvidela, v akom manželstve to vlastne žije a čo za človeka má o svojom boku.