Byť obetavý a naivný je rozdiel: Aj podľa tohto zistíte, kedy vás vaše okolie skutočne iba zneužíva
Každá dobrá duša chce iba pomôcť. Kedy sa však z pomoci stáva vypočítavé zneužívanie treba pre vlastné dobro vedieť odhadnúť
Pomoc sa (ne)cení
Každý to v sebe má. Nezištnú chuť niekomu občas pomôcť. Len tak, pre dobrý pocit, preto, že nám na druhom záleží, preto, že by sme boli radi, keby aj nám niekto ďalší pomohol, keď to budeme naozaj potrebovať. Väčšinou však ide hlavne o jedno. O človeka, ktorému pomáhame. Naivne si totiž myslieť, že by sme skutočne pomohli hocikomu a v hocijakej miere, je hlúpe. Pomáhame tým, pri ktorých usúdime, že si našu pomoc zaslúžia a sú jej hodný. Niekedy však zlyhá aj náš úsudok a stávame sa obeťou vlastnej dobroty.
Inšpirujte sa: Ak prestanete robiť toto, začne sa vám v živote dariť: Zmeniť stačí naozaj málo
Človeka, pre ktorého by sme skutočne spravili hocičo, si môžeme zo začiatku vybrať skutočne správne. Veríme v intuíciu a v to, že ho natoľko poznáme, aby naše činy dokázal plnohodnotne oceniť a možno niekedy v budúcnosti pre nás urobil to isté. Niekedy nás však aj vlastné inštinkty môžu skutočne sklamať a prinútia nás uveriť vo všeobecné dobro.
Nie každý je ako vy
Často totiž zabúdame na jednu základnú vec. Ľudia sú rôzni a to, čo niekomu môže prísť ako ohromná obeta, ktorá si zaslúži patričnú úctu, môže byť pre iného len priateľským gestom alebo prehliadnuteľnou malichernosťou. Niekto je zvyknutý stále dávať a niekto iba prijímať. Očakávať, že sa tieto dve role po čase vymenia, je vo väčšine prípadov márne, a aj v tých najlepších priateľstvách sa ľudské povahy len tak zázrakom nezmenia.
Mohlo by vás zaujímať: Šťastie na počkanie: Stačí málo a môžete všetko vo svojom živote zmeniť, musíte len urobiť toto
Aj preto je niekedy pre vlastné dobro lepšie odísť. Vtedy, kedy by ste dali aj to posledné, no druhá strana sa tvári, akoby od vás chcela len úplnú banalitu a na oplátku vám venuje 5 minút svojho drahocenného času počas obedovej prestávky alebo vtedy, keď potrebuje prediskutovať budúce plány, v ktorých opäť zohrávate úlohu mecenáša. Záujem nemá závisieť od toho, čo jeden pre druhého robíme alebo či sa práve nudíme a potrebujeme si vyplniť chvíľu. Záujem má byť spontánny. A ak sa obetujete pre niekoho, kto ho o vás zjavne neprejavuje, už dávno vo vašom prípade ide o naivitu.
Hrdosť a hodnota
Vlastná. Len vlastná hrdosť a hodnota sú tým, na čom by ste mali stavať vzťah k druhému človeku. Ak chcete skutočne nezištne pomáhať a nič za to neočakávate, skúste si najprv dať záväzok voči sebe samému. Ak ten druhý svojím konaním ale nedocenením prejaví, že nepozná vašu hodnotu a uráža vašu hrdosť, prestaňte zo seba robiť obetného baránka a so vztýčenou hlavou odíďte. Kvôli sebe.
Nenechajte si ujsť: Vlastnosť, s ktorou v súčasnosti bojuje takmer každý: Aj z tohto vychádza pocit, že nikdy nie sme pre nikoho dosť dobrý