Po štyroch rokoch od našej svadby som odhalila dlhoročné manželovo tajomstvo: Jeho reč tela hovorila jasne

„S Ivanom sme sa dali dokopy presne pred štyrmi rokmi. Hneď ako sme sa spoznali medzi dverami do môjho nového zamestnania, padli sme si do oka.“ začína svoj príbeh Daniela. „Ani neviem ako a chodili sme spolu už dobrých pár rokov, keď ma požiadal o ruku a ja som vedela, že on je tým pravým, s ktorým chcem stráviť zyvšok svojho života. Snáď nikdy som nebola šťastnejšia.“ spomína ďalej Daniela.

Nenechajte si ujsť: Najhoršie chyby, akých sa ženy vo vzťahu k mužovi dopúšťajú: Týmto muža odpudzujú rýchlejšie ako si myslia

Prvé mesiace plné šťastia

„Medové týždne na Havaji a naše začiatky manželského života boli priam neopísateľné. Mala som pocit, že by Ivan pre mňa zniesol i modré z neba a to doslova. Staral sa o mňa, pozerať po iných ženských som ho nevidela ani vtedy, keď si myslel, že sa nepozerám a v posteli sa ma nemohol nabažiť. Nechápala som, ako mohli moje známe hovoriť, že manželstvo zabíja vášeň aj romantiku. U nás to totižto bolo práve naopak. Obrúčky akoby nám dodali druhý dych.“ spomína s dávkou nadšenia Daniela.

Inšpirujte sa: Môj bývalý manžel mal jednu veľmi zlú vlastnosť: To, čo vadilo mne, moja známa nakoniec ocenila!

Veci sa však postupne začali komplikovať. „S pribúdajúcim časom sme obaja tak nejak podvedome túžili po dieťati. Aspoň ja som mala ten pocit, že je najvyšší čas na to, aby sa naša rodina rozrástla o ďalšieho člena. Časom som už svoje myšlienky nevedela udržať a tak som sa Ivana na rovinu opýtala, čo si o tom myslí. Na moje prekvapenie bola jeho reakcia pravým opakom nadšenia.“

Keď sa názory rozchádzajú

„Pozrel sa na mňa s pýtavým výrazom v tvári a otázku, či mi nestačí alebo som nebodaj v našom manželstve nespokojná. Vraj mal pocit, že som spokojná a naše manželstvo už nemôže byť viac dokonalé. Zostala som ticho stáť, pretože som absolútne netušila, čo mu mám na podobné argumenty povedať. V tom sa však zháčil, zatváril sa naozaj rozpačito a neurčito dodal, že on presne vie, čo dá také dieťa práce, a čo všetko by nás čakalo po jeho narodení. Dni plné odriekania, jedného platu a výmeny plienok. Vraj otcovia slobodným matkám, s ktorými nežijú musia prispievať aj 500 eur mesačne, a to je len polovica všetkého, čo také dieťa potrebuje. Vtedy som už zastala v naozajstnom nemom úžase.“ dodáva Daniela.

Neprehliadnite: Môj priateľ dostal na dovolenke nápad navštíviť nudapláž: Tam sa však stalo niečo, s čím nerátal nikto z nás

„Ako podobné veci mohol vedieť? Samozrejme, že dieťa znamená výdavky, ale mať do každého centu rozrátané všetko, čo dieťa potrebuje, to snáď nikto, kto predtým nemal dieťa nemôže vedieť. Nechcela som tomu však pripisovať veľkú váhu. Možno si len podobné informácie niekde prečítal alebo má kamártov, ktorí sú už dávno otcovia. Aspoň to som si spočiatku myslela.“

Plánovanie zatienila minulosť

„Po pár mesiacoch som ho však nejakým zázrakom obmäkčila a naše plánovnie potomka sa stalo skutočnosťou. Nemohla som byť šťastnejšia. Zdalo sa, že mojej vysnenej mnohočlennej rodine už naozaj nič nebráni k tomu, aby sa stala skutčonosťou.“ spomína si s úsmevom Daniela.

Nenechajte si ujsť: Manželovi poslala asistentka fotku z dovolenky v bikinách: Vysvetlil mi to takto po svojom, no neviem, či mu dôverovať

„Bola som tak natešená, že som úplne prehliadala všetky náznaky, vďaka ktorým som si mohla už dávno ušetriť ten hrozný šok, ktorý prišiel v prvých mesiacoch mojho tehotenstva. Ivan sa totiž začal správať ešte čudnejšie.  Mala som pocit, že vždy keď sa pozrie na moje rastúce bruško, vidí vo mne niekoho iného, možno spomienku z minulosti, na ktorú chce zabudnúť. Všetky indície v mojom mozgu však na miesto zapadli až vtedy, keď sa po práci vrátil s troma taškami detských šiat, ktoré vraj dostal od známej. Jej malý je už oveľa väčší a vraj nám sa podobné veci zídu. Niečo mi však na tom celom tak trochu nesedelo. Nevedela som čo, no predtucha ma hnala dopredu natoľko, že som sa v noci hrabala v Ivanovej taške, aby som našla aspoň nejakú stopu, ktorá by ma naviedla.“

„Už po chvíli ma však čakal ďalší šok. Po pár minútach prehľadávania som mu v peňaženke našla zastrčenú fotografiu asi štrnásťročného chlapca sediaceho nad šlabikárom v školkej lavici. Po chrbte mi prebehol mráz, keď som si uvedomila, ako veľmi sa podobá na môjho Ivana. Hneď mi bolo jansé, že moj manžel má syna, o ktorom sa mi za tie roky zabudol zmieniť. Je to vôbec možné? Od včera neviem prestať rozmýšľať nad tým, čo sa stalo a absolútne netuším, čo mám v tejto situácii robiť...“ pýta sa samej seba zmätená Daniela.