Mám dokonalého manžela, ktorého by som si však ako mladé dievča nikdy nevybrala: Toto som nakoniec pochopila!
Občas, keď sa obzriem spätne na môj život, čudujem sa sama sebe a svojim dávnym prioritám. Potom sa pozriem na dnešné mladé dievčatá a uvedomím si, že aj ony samy si niečím podobným musia prejsť, aby nakoniec pochopili...
Mám pred štyridsiatkou a manžela, ktorého milujem. Nie je to však preto, ako vyzerá, ale pre to, aký je. Ten pocit, ktorý mi dáva už počas toľkých rokov nášho spoločného života, je jednoducho na nezaplatenie.
Ak by som sa však vrátila do veku pred dvadsiatkou, muž ako on by nemal šancu. Na prvý pohľad sa ti z neho nepodlamujú kolená, nie si šialene zamilovaná, nechcete stráviť celé dni v posteli, jednoducho ťa pri ňom nečaká nič z toho, čo robí zvyšok „zamilovaného sveta.“ Dnes však viem, že som si vybrala dobre. Môj manžel nie je mojou chýbajúcou polovičkou, ale rovnocenným a kompletným partnerom. Mužom, pri ktorom sa cítim jednoducho dobre. Vysoká postava, jemne zarastená tvár, oblek a veľká dávka ambícií. Nie sú to však ambície, ktoré trvajú pár mesiacov, ale roky. Sú to ciele, ktoré ho motivujú a posúvajú. Nie je to nič, čo dostal, zdedil, ale nadobudol úsilím. Potom ten obrovský rešpekt, ktorý má voči mne a ľuďom okolo. To na ňom zbožňujem. Nerobí rozdiely medzi čašníčkou či riaditeľom, medzi mnou a tou najkrajšou ženou planéty. Hoci tvrdí, že tou som pre neho práve ja. Viem, že to nie je pravda, ale občas sa tak vďaka jeho pozornosti aj sama cítim. Aj on ma dokáže nahnevať, vytočiť a občas žiarli. Áno, aj my sa doma hádame, ale s rozumom a dávkou tolerancie. Niekedy máme aj tichú domácnosť, ktorá sa však nekončí odchodom či rozchodom, ale rozhovorom a hľadaním riešenia. Nemá svaly, ktoré by predviedol, odfotil a ukázal kolegom. Má však pracovité ruky a hotová práca je jeho vizitkou. Neberie ma na predražené cesty okolo sveta, ale tam, kde to mám rada. Aj po rokoch manželstva sa cítim tak nenútene milovaná. Vie ohodnotiť krásu žien, ale nerobí to tak, aby som sa cítila, že znamenám menej.
Možno nie je v očiach perfektného sveta pán dokonalý. V našom malom svete to bol však on, ktorý so mnou kedysi stál pri oltári. Nevzali sme sa preto, lebo dieťa, lebo rodičia, lebo vek či biologické hodiny. Vzali sme sa, lebo tá neexistujúca láska pre nás existuje. Je tu vždy, keď ho potrebujem. Máme však isté nepísané pravidlo, ktoré znie: „Každý deň sa zamiluj odznova.“ Nežijeme v žiadnej rozprávke, nemáme žiadne overené rady na manželstvo, výber perfektného partnera či iné vychytávky. Žijeme len v realite, ktorá nám je vlastná a spoločná. Ako mladé dievča som aj ja pozerala v prvom rade na to, ako muž vyzeral, ako mi v určitých veciach vyhovoval, koľko čoho mal, kto ho chcel, čo mi vedel ponúknuť. Áno, priznám sa, že aj ja sama som chcela zapadnúť, a tak som hľadala to, čo mali iné. Pekného a zabezpečeného partnera, princa z rozprávky a podobné hlúposti.
Keď som však stretla svojho manžela, zrazu tam nebola žiadna láska na prvý pohľad, motýle či iné zázraky. Bol tam len on, jeho povaha, srdce, snaha a ja som v tom momente už nepotrebovala nič iné, iba byť opäť sama sebou pre niekoho, kto ma miloval a aj dodnes stále miluje.
Mohlo by vás zaujímať: 7 vecí, ktoré vám unikajú, keď si myslíte, že je vám muž neverný: V skutočnosti sa za tým skrývajú tieto vaše vlastnosti
Až keď si uvedomíme, na akých veciach v skutočnosti záleží, stretneme niekoho, s kým to bude mať zmysel. To, čo nás dodnes drží spolu, nie je sľub či povinnosť, ale voľba a ochota vyriešiť veci, ktoré by nás mohli rozdeliť. Každá múdra žena predsa vie, že tam, kde je vôľa, je vždy aj cesta.
Viac zaujímavých tém nájdete v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!