Branislav Gröhling: Človek, ktorý je v myslení o krok vpred a dnes vychováva novú generáciu

„Mladí ľudia sú neskrotní a nerozvážni len dovtedy, kým sa ich nespýtate, čo by chceli v budúcnosti robiť,“ tvrdí Branislav Gröhling, ktorý je iniciátorom myšlienky a projektu Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny. Človek, ktorý vidí v mladých ľuďoch nádej, talent a neobjavenú chuť realizovať sa.  Mladým študentom chýba motivácia a Branislav tvrdí, že keď im im vysvetlíte, že ak budú na sebe pracovať, bude ich práca tešiť, budú zároveň zarábať a môcť si dovoliť kúpiť vysnívané tenisky, budú si môcť dovoliť zobrať hypotéky... Nebudú natoľko závislí od rodičov. Zaujímalo nás, ako tento celý príbeh s názvom „Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny“ začal.

Kedy nastal vo Vašom živote zlom, že chcete pomáhať mladým študentom s uplatnením sa na trhu?

Keď som začínal ja, bol mi nablízku istý človek, ktorý mi finančne pomohol rozvíjať svoje aktivity. Cítil som potrebu pokračovať v tom ďalej a to, aby som zase ja pomohol niekomu.

To sa ale nedá zo dňa na deň. Ako toto nutkanie pomôcť teda začalo?

Ono to začalo u nás v kaderníctve. Veľmi rýchlo sme sa rozšírili a potrebovali sme nových ľudí a tí ľudia, ktorí boli na trhu, neboli pre nás dostačujúci (asi sme boli nároční). Rozmýšľali sme nad tým, akým spôsobom to celé vyriešiť, aby sme mali kvalitných ľudí. Problém bol v tom, že keď sme zamestnali človeka, museli sme mu dať plat, ale zároveň sme mu museli platiť školenia, no on ešte nič nevyrábal, nebol pre nás reálne produktívny.

Na čom najčastejšie absolventi pohoreli?

Boli to jednoznačne zručnosti. Už podľa toho, ako ten človek drží kulmu vieme, čo to o ňom zistiť. Niektoré veci sa však dajú naučiť. 

Ako ste teda tento problém vyriešili?

Premýšľali sme, ako to robiť a tak sme sa potom presunuli do 2.-3. ročníka na stredné odborné školy. Vytipovali sme si školy, začali sme tam chodiť, začali sme žiakom prednášať, popritom sme vzdelávali učiteľov. Po skončení školy tak vyšli ľudia, ktorých sme mohli priamo zamestnať. Niektorí zostali pôsobiť v regióne, odkiaľ boli a rozbehli si vlastný biznis. V skratke investovali sme do tohto trhu. 

Mnohí si Vás spájajú práve s kaderníctvami, ale vy ste sa neskôr zamerali aj na iné odbory.

Áno, keď nám to začalo fungovať na kaderníkoch, postupom času sme to začali prenášať aj na ostatné odbory stredných odborných škôl. Teraz z toho vzniká veľký súkromný projekt vzdelávania. 

O čo konkrétne ide vo vzdelávacom programe EDUCATION?

V septembri ideme na stredné školy, kde máme istý pohovor so študentmi. Zisťujeme, čo ich baví, čo chcú, s čím majú problémy a na základe toho nastavíme vzdelávanie. Profesionálni pracovníci z daného odboru chodia na túto školu raz za mesiac a tam im reálne ukazujú novinky, veci z praxe, ktoré ich učia. V decembri až januári už idú žiaci do danej firmy, kde už sa reálne učia veci na vlastnej koži.

Spolupracujete aj s nejakými firmami z odboru? Podporujú túto myšlienku?

Áno, spolupracujeme s rôznymi firmami, ktoré nám suplujú rôzne materiály, ktoré potrebujeme pri danom vzdelávaní. 

Koľko trvá zabehnutie absolventa v prvom zamestnaní?

Po absolvovaní ročného kurzu EDUCATION sú to tri mesiace, kým sa do praxe dostane ako hotový človek. Minimalizovali sme to najlepšie, ako sme vedeli.

Čo presne sa skrýva za Vaším novším projektom GRANT?

Ide len o názov, pričom grant dávame my škole. Vybrali sme si komunikáciu, pretože si myslíme, že mladí ľudia nevedia rozprávať. Učíme ich, ako správne komunikovať v zamestnaní, napríklad v podobe súťaže trojčleného družstva, kde žiaci hrajú rôzne scénky a na základe toho ich my potom vyhodnocujeme.

Chystáte v blízkej budúcnosti ešte ďalší vzdelávací program?

Chceme robiť grant ekonomika, lebo veľakrát sa stáva, že mladý človek ide do zamestnania a pýta si nejaký plat, pričom ani nevie, čo je to hrubá mzda, čistá mzda alebo cena práce. Čiže tam pôjde  zase o ekonomická gramotnosť študenta, ktorá je takisto veľmi dôležitá.

V čom vidíte najväčší problém vzdelávania mladých ľudí?

Celkový systém, ale aj zručnosť žiakov, ktorá je v dôsledku toho potláčaná. Keď nejaký žiak nie je dobrý v matematike a má kvôli tomu štvorky, v škole na neho pozerajú ako na zlého človeka. Pritom postavíte ho do kuchyne a vyrazí vám svojimi kulinárskymi zručnosťami dych.

Nepotlačí ten zle nastavený systém šikovného človeka s nádejnou budúcnosťou?

Závisí to od pohľadu. Sú školy, ktoré človeka úplne odseknú a prinútia ho robiť to tak, ako to je naplánované a sú školy, ktoré posielajú svojich žiakov, či už do zahraničia alebo kdekoľvek do terénu.

A čo učitelia? Sú otvorení novým výzvam alebo dokážu robiť komplikácie?

Je to rôzne, niektorí sú viac, iní menej. Mnohým chýba sledovanie aktuálnych trendov. Nezáleží pritom na tom, či je učiteľ mladý alebo ide o staršiu generáciu. Toto nezohráva úlohu. Na tých najvyšších postoch v bankách sú takisto ľudia po 50-tke, tak prečo by sa nimi malo pohŕdať. Problém je, že nemajú odkiaľ získavať nové vzdelanie. Organizácie, ktoré by to mali poskytovať, to nerobia. Museli by si svojvoľne zháňať kurzy či workshopy a platiť si ich.

Ako sa dá zvýšiť úroveň súčasných odborných škôl na Slovensku?

Ja to často tvrdím a za to ma ľudia nemajú radi, že na školách by mal byť človek, ktorý má v sebe aj manažérske schopnosti a vie vycítiť človeka. Zároveň taký, ktorý vie priniesť škole kredit, ktorý sa snaží, aby tá škola bola úspešnejšia, lebo sme niekoho vychovali a bude vedieť prilákať viacej a viacej študentov, ktorí z tej školy niečo aj budú mať.

Veľa ľudí si myslí, že keď už sa vyučí a darí sa mu, ihneď môže rozbehnúť biznis, obzvlášť na Slovensku to je veľmi populárne. Potom neinvestuje a nakoniec môže aj za krátky čas skrachovať. Aký máte na toto názor Vy?

Toto je typické naozaj pre Slovensko. V zahraničí to funguje tak, že radšej idem k niekomu aj na desať rokov, odkiaľ načerpám čo najviac skúseností a možností a až potom si otvorím vlastný biznis a aj to sa spýtam človeka, ktorý to kreuje, chcel by som si otvoriť, pomôžeš mi, investuješ atď.

Mladým ľuďom, ale aj ich rodičom vnášate akúsi motiváciu a chuť do pracovného života. Kontaktujú sa s Vami študenti?

Áno, píšu mi cez môj facebookový profil. Niektorí chcú poradiť, na akú školu majú ísť, iní chcú, aby som im pomohol prehovoriť vedenie na naše školenie v danej odbornej škole. Píšu mi dokonca aj ich rodičia. Ak mladý človek rozpráva doma rodičom, čo zažil v škole, tak reálne to malo nejaký zmysel a reálne sa nad tým zamyslel. Čo nás veľmi teší.

Viac informácií nájdete na Facebook Fanpage Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov