Erotické poviedky: Manželka ho našla s milenkou, to ako zareagovala, je obdivuhodné...
Predstavovali ste si niekedy, že toho vášho nájdete v „tom najlepšom“? Väčšina žien začne v takýchto prípadoch hysterčiť a robiť naozaj zúfalé veci. To však nie je prípad Aleny, ktorej reakcia vás stopercentne prekvapí.
Nie všetky ženy sa správajú ako hysteričky...
Karol bol typický lámač ženských sŕdc. Vysoký, tmavooký atlét, po ktorom šli všetky ženy. Okrem iného veľmi inteligentný, chápavý a ústretový chlap, čo si mnohé mohli vysvetliť ako priamu výzvu na flirt. Nebolo to nič nezvyčajné, balili ho mladé, staršie, aj dámy v zrelom veku, ktoré by sa namiesto zvádzania zadaných chlapov mali zvŕtať okolo sporáka.
Nepatrila som medzi žiarlivky, to bol môj veľký tromf. Nikdy som mu nerobila scény, nešalela, keď prišiel domov neskoro z práce, ani nesliedila, s kým si niekedy večer píše, keď si myslí, že ho nevidím. Sústredila som sa na rodinu. Tá bola pre mňa na prvom mieste. Poctivo navarená večera, poupratovaný dom a vyvenčené psy boli pre mňa základ, na ktorom som stavala. Chlapi sú aj tak všetci rovnakí, som o tom presvedčená.
Všetci v mojom okolí podvádzali, mala som podobné pocity aj pri tom mojom. Paradoxne ma to však vôbec nestresovalo, zvykla som si na ten pocit. A keď si človek zvykne, žije sa mu oveľa jednoduchšie ako keby mal žiť v strese. Tak znela moja rada všetkým kamoškám, ktoré tých svojich prichytili pri čine. Nepomohlo im ani sexi oblečenie, ani plastiky. Nevinné zoznamky, siahodlhé čety neskoro do noci a parfum, ktorého vôňu doma neregistrujete. To všetko boli nezvratné dôkazy, že v tomto vlaku ide aj človek, s ktorým sa dennodenne delím o posteľ.
V ten deň som prišla domov skôr. Nebolo mi dobre, trápila ma akási viróza, ktorú som chcela vyležať. Prekvapilo ma, že je odomknuté, bola som si istá, že keď som posledná odchádzala z domu, zamkla som. To, čo som zazrela po tom, čo som otvorila spálňové dvere, ma dostalo. Mnohokrát som si túto scénu ako z filmu predstavovala. Ako sa zachovám, čo on, čo ona... A teraz, keď sa to dialo, zmohla som sa len na jediné: „Nenechajte sa rušiť.“ S kamennou tvárou som zatvorila dvere, spoza ktorých som počula ešte to trápne „nie je to tak ako to vyzerá“. Tá príhoda ma len utvrdila v tom, že veriť môžete v živote len sebe.
S Karolom sme sa nerozišli, sme spolu, podobne ako tisícky ďalších rodín, kvôli deťom. Je to smutné, no akokoľvek sa na to pozerám, chcem, aby moje deti mali oboch rodičov. Nie dve detské izby, dvoje Vianoce a víkendy „na striedačku“. Možno to príde mnohým divné, no som rada, že nežijem v klamstve, akokoľvek trpká realita je.
Za príbeh ďakujeme čitateľke Alene.
