Kedy a za akých podmienok si môžete zmeniť meno a priezvisko?

Meno i priezvisko je možné zmeniť, no nie kedykoľvek a bezdôvodne. Zákon definuje prípady, kedy sa tak môže stať bez osobitného povolenia, t.j. len na základe písomného vyhlásenia na matričnom úrade, bez poplatku, v ostatných prípadoch zmenu povoľuje príslušný okresný úrad a platí sa správny poplatok (od 3 do 100Eur). Povolenie na zmenu mena sa nevyžaduje v troch prípadoch. Keď si chcete zmeniť cudzojazyčné meno na jeho slovenský ekvivalent a naopak (napr. zo Zuzana na jeho napr. nemecký ekvivalent Susanne), pri zmene mena dieťaťa po jeho osvojení a pri zmene mena z dôvodu zmeny pohlavia (tu sa však vyžaduje predloženie lekárskeho posudku).

1) po rozvode manželstva - ak do 3. mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manžel ktorý prijal priezvisko druhého manžela oznámi

matrike, že prijíma svoje predošlé priezvisko, resp. ak si ponechal svoje priezvisko ako druhé v poradí, oznámi, že upúšťa od používania manželovho (t.j. spoločného) priezviska,

2) ak sa po nadobudnutí plnooletosti rozhodnete používať iba jedno zo svojich prípadných viacerých priezvísk,

3) ak sa jedná o ženu inej ako slovenskej národnosti, ktorá chce (resp. jej rodičia, osvojitelia) mať zapísané priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania (o túto zmenu požiadajú rodičia pri zápise do knihy narodení alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojeného dieťaťa alebo žena pri zápise manželstva do knihy manželstviev), 

4) ak si chcete upraviť priezvisko v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny,

5) pri zmene priezviska po osvojení, 

6) z dôvodu zmeny pohlavia (vyžaduje sa predloženie lekárskeho posudku),

7) u maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo až po jeho narodení a toto dieťa má mať priezvisko určené aj pre ich ostatné deti, 

8) u maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, pričom sa jeho priezvisko zmení na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela.

 

Zmeniť meno alebo priezvisko je možné aj v iných prípadoch, avšak vtedy už žiadosť už bude podliehať rozhodnutiu Okresného úradu. Jedná sa napr. o prípady zmeny hanlivého mena alebo ak existujú pre zmenu dôvody osobitného zreteľa. Ich existenciu musí preukázať žiadateľ a okresný úrad ich posudzuje individuálne, podľa vlastného uváženia. V praxi sa akceptujú natoľko závažné dôvody, ktoré komplikujú danej osobe život alebo prípadne ak je zmena v záujme žiadateľa alebo jeho maloletých detí (napr. ide o zmenu priezviska dieťaťa, ktoré nosí po rodičovi, ktorý ho nevychováva a nemá k nemu nijaký citový vzťah, príp. ak chce človek začať nový život a nechce byť prostredníctvom priezviska spájaný s minulosťou). 

 

Práve pre nie príliš vyčerpávajúcu formuláciu zákona je nevyhnutné v žiadosti čo najpodrobnejšie obhájiť dôvody, ktoré vedú k potrebe zmeny mena.

V jednoduchých prípadoch rozhodne úrad hneď, inak do tridsiatich dní a v komplikovaných prípadoch do šesťdesiatich dní. Voči rozhodnutiu okresného úradu je možné sa odvolať. 

 

----------------------------------------------------------------------------

 

Zmenu mena je správny orgán povinný povoliť vždy, ak občan SR je občanom i iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť meno v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom tohto štátu alebo jeho tradíciou. 

 

V prípade požadovanej zmeny priezviska osoby žijúcej v manželstve, musia žiadosť podať obaja manželia spoločne. 

 

Ak nebola žiadosť podaná manželmi spoločne, okresný úrad v týchto prípadoch žiadosť odmietne:

- ak si chcú manželia so spoločným priezviskom toto priezvisko zmeniť na iné spoločné priezvisko, pričom zmena sa bude automaticky vzťahovať i na

priezvisko spoločných maloletých detí, 

- ak si chce jeden z manželov s odlišným priezviskom toto zmeniť na priezvisko jeho manžela, teda spoločné, pričom zmena sa bude automaticky

vzťahovať i na priezvisko spoločných maloletých detí, 

- ak si chce ten z manželov, ktorý prijal priezvisko druhého manžela (t.j. spoločné priezvisko) zmeniť na priezvisko, ktoré mal pred manželstvom, 

- ak si chce ten z manželov, ktorý prijal priezvisko druhého manžela (t.j. spoločné priezvisko) ako druhé v poradí dať priezvisko ktoré používal pred

manželstvom,

- ak si manželia ponechali svoje doterajšie priezviská a jeden si žiada k svojmu priezvisku prijať priezvisko spoločných detí (vtedy sa toto zapisuje

ako prvé v poradí),

- ak ten z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, si chce zmeniť na priezvisko spoločné alebo naopak na priezvisko doterajšie.

 

Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, a ten z rodičov, ktorého priezvisko nesú aj maloleté deti, si zmení priezvisko, bude sa toto so súhlasom druhého rodiča vzťahovať aj na maloleté deti.

 

Ak sa jedná o zmenu mena alebo priezviska maloletého, tá sa nikdy nepovolí, ak by bola v rozpore s jeho záujmami.

 

V prípade prebiehajúcej zmeny pohlavia Okresný úrad povolí používanie neutrálneho mena a priezviska ak takáto osoba o to požiada - takúto žiadosť treba doložiť potvrdením  príslušného zdravotníckeho zariadenia.

 

V prípade, ak má občan viacero mien, popr. priezvisk, tak zápis na dokladoch bude obmedzený z dôvodu kapacitných možností (napr. v zmysle zákona o občianskych preukazoch). 

Každý musí mať meno, najviac však tri mená, ktoré určujú dieťaťu spravidla jeho rodičia po vzájomnej dohode, v prípade nezhôd rodičov, meno dieťaťu určí súd; 

Rodičia môžu dieťaťu určiť všetky tri mená a to až do jeho plnoletosti, pričom od jeho 15 roku sa vyžaduje i jeho súhlas. Ak mu určia iba jedno meno, po dosiahnutí plnoletosti sa môže rozhodnúť, že si určí svoje druhé a tretie meno, ak ich má viac, môže požiadať o ich zrušenie, resp. zmenu poradia. Túto skutočnosť treba iba oznámiť matričnému úradu, ktorý do matriky vykonal zápis o jeho narodení. Doplnenie druhého a tretieho mena sa však nepovažuje v zmysle nášho právneho poriadku za zmenu mena. Určenie mena má svoje obmedzenia, meno nemôže byť určené hanlivé, neosobné (napr. označenie vecí, alebo určitých skutočností), nie je možné ako meno určiť ani jeho domácku podobu mena (napr. Mišička a pod.), taktiež nie je možné, aby prvé meno bolo totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste. Žene sa môže určiť iba ženské meno a mužovi iba mužské. Výnimka z uvedeného je stanovená iba pri cudzojazyčných menách, avšak i tu sa používanie mena musí opierať o tradíciu štátu, kde je takéto meno obvyklé, v takomto prípade si pravdepodobne matričný úrad vyžiada od rodiča potvrdenie zastupiteľského úradu tohto cudzieho štátu. Každý musí mať nielen meno, ale i priezvisko. Priezvisko sa nadobúda najčastejšie okrem narodenia uzavretím manželstva.