Príbeh: Sex s mojim študentom mi skomplikoval život

Do kolektívu profesorov na nemenovanej univerzite som nastúpila predvlani. V lete som oslávila tridsať rokov a dá sa povedať, že posledné obdobie ma načisto pohltila práca. Občas sa mi zdalo, že žijem až priveľmi jednotvárne, no zo žúrov som už našťastie vyrástla a po namáhavom dni v zamestnaní som relaxovala radšej doma, než v bare. Na spoločenské posedenia som chodievala vlastne len veľmi sporadicky, no i tak mi jedno z nich zmenilo doterajší, pre niekoho možno nudný život.

S mladými študentmi som (skoro) ako kamarátka

Na škole vyučujem dva predmety a medzi mojich žiakov patria prváci a druháci. Keďže medzi nami nie je prílišný vekový rozdiel a ešte  stále mám v čerstvej pamäti svoje študentské časy, zaujala som k nim skôr uvoľnenejší, kamarátsky prístup. Nemyslím si, že by som tým stratila na autorite, práve naopak. Keď študenti vidia, že som prístupná kompromisom a nebazírujem na hlúpostiach, sú oveľa príjemnejší a nerobia mi „napriek“.

V práci som doteraz nemala žiadne problémy. Na prednášky som sa svedomite pripravovala, počas skúškového vyžadovala predovšetkým informácie, ktoré moji žiaci v budúcnosti i zužitkujú a zopár krát sme sa dokonca zarozprávali aj na iné, než v osnovách zvolené témy.

Stretnutie ma prekvapilo

Po úspešnom ukončení prvého semestra som si s kamarátkami vyrazila osláviť koniec školského roka do neďalekého podniku v našom meste. Keďže som len nedávno prekonala náročný, pre mňa naozaj smutný rozchod a posledné týždne tiež veľa pracovala, prišlo mi toto odreagovanie vhod. Po troch drinkoch som začala cítiť, ako mi alkohol udrel do hlavy, predsa len som naň nie veľmi zvyknutá. Odišla som na toaletu, no tesne pred ňou som v peknej mužskej siluete spoznala môjho študenta Patrika. Dali sme sa do reči a ja, potužená alkoholom, som prijala pozvanie na ďalší drink. Prekvapilo ma, aký je milý. Samozrejme, evidovala som ho už predtým, no vnímala ho výlučne ako môjho študenta. V „reálnom“ živote bol ku podivu vtipný, sčítaný, rozprával pútavo a okato so mnou flirtoval. No aj ja som len žena, komplimenty na mňa po dobe plnej smútku a sĺz pôsobia ako balzam a je pochopiteľné, že mi po mesiacoch samoty začalo chýbať mužské objatie, intimita dvoch tiel, vášeň ... a tak sme sa spolu vyspali.

Nebol to len úlet

S ranným prebudením a vytriezvením som všetko oľutovala. Utešovala som sa však tým, že to bola len jednorazová záležitosť, začínajú prázdniny a s Patrikom sa minimálne do polky septembra, teda do začiatku nového semestra, neuvidíme. On to ale videl inak. Usmial sa na mňa, objal ma a bolo vidieť, aký je šťastný. So smútkom v očiach som sa k nemu pritúlila a keď ma začal hladkať, nedokázala som mu odolať. Zas a znova.

V podobnom duchu pokračovali celé prázdniny. Stretávali sme sa zväčša v mojom byte a, nebudem klamať, tajne. Patrika mám rada, naozaj rada, no stále nie som vnútorne uzrozumená s tým, že by mal byť mojim oficiálnym partnerom. Nevedia o ňom moji rodičia, kamarátky, a už vonkoncom nie kolegovia. Je len mojim tajomstvom. Mojim študentom. Človekom, ktorý je odo mňa výrazne mladší. Mužom, ktorého začínam ľúbiť.

Bojím sa, kedy to praskne

Pred pár dňami začal nový semester a s ním i moje obavy, ako bude náš „vzťah“ pokračovať. Z Patrika je druhák, ich triedu vyučujem jeden predmet, no nie som vo svojej koži. Neviem sa sústrediť, neustále premýšľam nad tým, čo robiť. Svojej práce sa vzdať nechcem, no Patrika tiež nie. Neviem, ako dlho tento stav vydržím a v podstate nedokážem nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obom stranám a zároveň nikomu neublížilo.

Minulý týždeň mi dal Patrik pusu na chodbe pred aulou. Hoci nás nik nevidel, myslím si, že je len otázkou času, kedy „to“ celé praskne a táto nerozvážnosť bude mať nemalé následky. Napriek tomu si neviem pomôcť. Nemám i ja právo byť milovaná ? Šťastná v práci, ale i po boku skvelého muža? Naozaj musí byť všetko v živote buď – alebo ?

Čitateľka Romana (30)