TOP dôvody, prečo mať za najlepšieho kamaráta gaya
Podaktoré ženy majú v porovnaní s mužmi hneď niekoľko nezávideniahodných vlastností. Ohovárajú, nedoprajú si, tvária sa ako kamarátky a pritom v skutočnosti si navzájom podlamujú nohy. Preto sa môže zdať najlepší kamarát – gay, ako ozajstná výhra.
A skutočne, je to tak. Tie z nás, ktoré majú to šťastie a po boku najlepšieho priateľa z radu homosexuálov, bývajú nadšené hneď z niekoľkých dôvodov. Presne povedané, z dvanástich dôvodov.
- Nerobí mu problém povedať, že tá farba vám nepristane alebo v tých šatách vyzeráte ako jaternica.
- Spoľahlivo vás vráti spať do reality oznámením typu: „Miluješ ho? Veď si ho stretla len včera!“
- Môžete sa pred ním bez okolkov prezliekať bez toho, aby mu hlavou vírili erotické vízie.
- Vždy vám dobre poradí, najmä v mužských záležitostiach.
- Bude vašou záložnou pamäťou a bez problémov vám pripomenie blížiacu sa návštevu gynekológa.
- Dokážete sa spolu skvele zosynchronizovať.
- Bude k vám úprimný za každých okolností.
- Je kreatívny a vždy dokáže vymyslieť skvelé darčeky.
- Bude pri vás, nech sa deje čokoľvek.
- Zavolá vám bez akéhokoľvek zaváhania.
- Zakaždým má pripravený záložný plán.
- No hlavne, bude vás mať naozaj rád.
Prečo som rada, že som ho našla?
Simona (33):„Počas svojho života som mala dve najlepšie kamarátky. Tá prvá, s ktorou sa poznáme od detstva a až donedávna som si myslela, že je ako moje druhé ja, sa vyspala s mojim priateľom. Tá druhá zas nezvládla, že podnikám, môžem si dovoliť zaplatiť dovolenku či urobiť si radosť hriešne drahým kúskom do šatníka a nepekne ma ohovárala. Ktosi mi raz povedal, že nájsť dobrého priateľa je niečo podobné, ako nájsť dobrú opatrovateľku pre svoje dieťa. Je to poklad, o ktorý sa neradno deliť. Ja už niekoho takého pri sebe mám. Vedieme spolu nekonečné dialógy pri fľaške červeného vína. Chodievame spolu do kina a vyťahujeme vreckovky pri všetkých tých gýčových, romantických scénach. Môj najlepší priateľ gay je empatický a ochotný absolvovať všetky tie šialenosti, ktoré navrhnem, bez obáv o svoj načuchraný účes. Pomáha hladujúcim deťom v Afrike a dojímajú ho osudy týraných psov. Vie presne na čo myslím, ako sa cítim a keď som smutná, vždy mi vráti úsmev na tvár. Objasňuje mi taje mužského správania, stiahne ma späť na zem, je úprimný a bez okolkov mi povie bárs aj krutú pravdu, že za nevydarenú fotku nemožno obviňovať fotografa, ale mojich rodičov a prevzaté DNA. Môj najlepší priateľ je empatický, chápavý, má podobné názory, široké plecia na vyplakanie a neskutočný talent mi dennodenne s patričnou dávkou sarkazmu pripomínať, aké to mám vlastne šťastie, že som ho stretla. Ale to ja už predsa dávno viem.“