Príbeh: Moja partnerka je ako pijavica

Vraví sa, že láska si vás nájde a spojí s niekým celkom prekvapivým. Ja som bol zamilovaný zatiaľ len dva krát. S mojou prvou vážnejšou známosťou nás rozdelila jej viera v Boha (dovolím si tvrdiť, že až fanatická). Neustále modlenie, návštevy kostola, podujatí organizovaných kostolom, v sexe jedna a tá istá poloha. Niet divu, že po pár rokoch som pociťoval tak intenzívny stereotyp, až som sa ním, obrazne povedané, dusil. Teraz sa však dusím naozaj.

 

S Martou sme sa prvý krát videli na prednáške v škole. Prenášal som si skúšku z minulého roku a tak sme daný predmet absolvovali spolu. Všimol som si ju hneď, veď ako by aj nie? Krásna hnedovlasá baba s peknými hnedými očami a súmernou postavou. Bol som preto veľmi rád, keď sa z nás onedlho stali dobrí kamaráti. Začali sme sa stretávať aj mimo školy a dalo by sa povedať, že sme do toho naplno „vlietli“ až po pol roku veľmi príjemných a intenzívnych stretnutí. Ani jeden z nás nechcel nič uponáhľať. Napokon, obaja sme mali negatívne skúsenosti z predošlých vzťahov. 

 

Marta ma dokonale opantala svojou charizmou, rozhľadom, vtipom i pohľadom na svet. Počas spoločných večerov sme sa zvykli nejeden krát zarozprávať až do rána, preberať témy veselé, vážnejšie i ľúbostné. Marta chápala, že náboženská zanietenosť nie je zrovna príjemná záležitosť a vyjadrila presvedčenie, že dvaja milujúci ľudia by mali spolu tráviť čo najviac času. Že to bude myslieť až tak doslovne, som v daný moment ani len netušil. 

 

Aby som to skrátil. Pre mňa je Marta všetkým. Žijeme spolu v jednej domácnosti, máme spoločné záujmy, staráme sa o psíka z útulku, naše rodiny skvele vychádzajú, plánujeme budúcnosť a aj v sexe sa zhodneme. Dalo by sa povedať, že som našiel tú pravú, má to však jedno veľké ALE. Ním je fakt, že sa začínam dusiť. My spolu totiž netrávime veľa času. My ho trávime spolu všetok! A to je pochopiteľne problém. 

 

Zo začiatku mi jej ustavičná prítomnosť imponovala a von som ju brával s nadšením. Aj za kamarátmi do krčmy. Viem, že neboli vždy nadšení, ale Marta nie je ten typ večnej žiarlivej prenasledovateľky, ktorá potrebuje mať muža neustále pod kontrolou. Ona  dokonale zapadne do každej partie. Veď aj s nami pije pivo, zaje si utopenca, smeje sa na našich vtipoch, sama vždy nejakými i prekvapí...ona je ideálna „parťáčka“. Ale je to žena a na mužských stretnutiach, alebo ak chcete pánskych jazdách, nemá čo robiť!

 

Na túto tému som sa s ňou pokúšal rozprávať už niekoľkokrát. Moje dobré úmysly však poňala ako výčitky, plakala, urazila sa a doma bolo z toho ticha počuť hádam aj baktérie v ovzduší. Hrozné. A tak som rezignoval a brávam ju všade so sebou.

 

Určite sa nájdu čitatelia, ktorí by tento problém riešili radikálnejšie (možno aj rozchodom), no ja k nim nepatrím. Marta je pre mňa skvelou partnerkou i kamarátkou, mám ju nesmierne rád a okrem toho, že chce chodiť všade so mnou, mi na nej nič iné neprekáža. 

 

Zaplatil som jej kurz angličtiny, kúpil permanentku na cvičenie jogy, dokonca jej dal nenápadne prečítať článok z vašej stránky o mužských koníčkoch, kde píšete že pre harmonický vzťah je potreba individuálneho trávenia voľného času nevyhnutnosťou. V opačnom prípade si dvojica  koleduje o problém, ústiaci z dlhodobého hľadiska do konca vzťahu. A tomu by som sa chcel vyhnúť. No, prepáčte mi ten výraz, ako z nej nemať takú pijavicu?!