Ples v opere vznikal počas materskej
Ples v opere sa za uplynulých deväť rokov vypracoval na najprestížnejšiu spoločenskú udalosť na Slovensku. Aj za jeho vznikom stojí známe príslovie - Za všetkým hľadaj ženu!
Chystá sa už deviaty ročník Plesu v opere. Ako si spomínate na zrod jeho myšlienky?
História Plesu v opere je veľmi jednoduchá a prozaická. Prvý nápad vznikol vlastne počas mojej prvej materskej dovolenky, keď som mala zrazu viac času a nadhľadu nad strategickými kampaňami našej značky. Už dlhšie som totiž premýšľala nad udalosťou, ktorá by nebola len jednorazová, ale mala svoju tradíciu. Jedného augustového dňa som sa s týmto zadaním stretla s Petrom Princom, ktorý mi navrhol, aby sme usporiadali podobný ples, ako majú v neďalekej Viedni. Hneď sme sa do toho pustili a dnes sa mi zdá až neuveriteľné, že od nápadu po realizáciu prešlo necelého pol roka.
Ples už má svoju tradíciu aj históriu. Čo bolo na prvom ročníku najťažšie
Celé by sa to nedalo zrealizovať bez súhlasu nášho generálneho riaditeľa Pavla Lančariča. Pamätám si, že som za ním išla s malou dušičkou a tým, že to nie je jednoduchá a lacná záležitosť. No neváhal ani chvíľu. Napriek tomu, že išiel trochu do rizika a nad rámec svojich kompetencií. Ďalším kľúčovým človekom bol architekt Miloš Pietor, ktorý našiel spôsob, ako urobiť z hľadiska historickej budovy tanečný parket. Času bolo veľmi málo a vedeli sme, že ak má mať táto udalosť v budúcnosti úspech, nesmie nič zlyhať. Keď sa prvý ročník otváral, strašne som sa bála, aby sa nič nestalo, a keď sa všetko skončilo, padol mi kameň zo srdca. Všetko zafungovalo tak, ako malo. Ples sa páčil hosťom a veľmi dobre ho prijali aj médiá.
Pre každého organizátora je ples najmä o spoločenských a organizačných povinnostiach. Aj ste si zatancovali?
Celkovo tancujem málo, pretože môj manžel veľmi netancuje... A prvé ročníky boli najmä o práci, nie o zábave. Bola som malý uzlík nervov, ustavične som kontrolovala, či je všetko presne tak, ako má byť. Na začiatky si však spomínam aj s úsmevom. Keď vidím, ako sa s dobou menili šaty či účesy.
Kto sa vtedy staral o vašu garderóbu?
Mne zatiaľ vždy navrhoval šaty Ferko Mikloško. A práve s ním sa často rozprávame, ako je na plesových šatách vidieť posun vo vnímaní celej akcie. Napríklad pri prvom ročníku ešte nebola na Slovensku vytvorená skutočná plesová kultúra a v garderóbach boli veľké rozdiely. Niektoré dámy prišli vo veľkej večernej, ale iné v kokteilových šatách či nohavicových kostýmoch. U pánov sa vyskytli aj pracovné obleky. To sa už dnes nestane.
Ples vždy otvára zahraničná hviezda večera. Bola tu už Mireille Mathieu, Lisa Stansfieldová, speváčka Gabrielle či Belinda Carlisleová. Teraz má do opery namierené Gloria Gaynorová. Ktorú z týchto dám bolo najťažšie presvedčiť?
Najkomplikovanejšie to bolo asi v poslednom prípade. Pri Glorii Gaynorovej to dokonca istý čas vyzeralo, že už nepríde. Nakoniec prisľúbila účasť, z čoho sa veľmi teším. Pri hviezdach tohto typu však podľa mňa nie je ani taký problém v presviedčaní, ale vôbec tú hviezdu nájsť. Nie je totiž jednoduché hľadať hviezdu, ktorá má práve v danom termíne čas, má známy repertoár a ešte sa na ňu aj dobre pozerá. Musí to byť skutočná hviezda.
Kto bol okrem Glorie Gaynorovej ešte v hre?
Celkovo to boli tri dámy, medzi nimi aj bývalá speváčka skupiny Morcheeba - Sky. Ďalšiu nechcem menovať, pretože ju možno pozveme na ďalší rok.
Ako vyzerajú vaše osobné prípravy na ples?
Veľkú časť dňa trávim v opere na generálke a v posledných rokoch sa mi k tomu pridali ešte aj rôzne mediálne povinnosti. Všetko mám na minútu naplánované. S dvoma veľkými taškami odchádzam ráno okolo deviatej a prichádzam až na druhý deň. Už som si zvykla a určite si nesťažujem.
Doma máte tri deti. Najmladší syn Matej nemá ešte dva roky. Ako zvládate pracovné záležitosti a materskú?
Nie je to materská dovolenka v pravom slova zmysle. Občas riešim niektoré strategické záležitosti v práci, a najmä tento ples. Je to moja srdcová záležitosť. Kamarátky sa mi smejú, že akú ja mám materskú, veď som ,,rozlietaná" viac ako mnohí zamestnaní.
Pomáha vám manžel?
Môj manžel je ako uznávaný topmanažér pracovne maximálne vyťažený, a tak od neho neočakávam, aby ma v mamičkovských úlohách a starostlivosti o domácnosť zastupoval. Zároveň musím povedať, že je výborný manžel a skvelý otec. Keď príde z práce, je z neho tatino na plný úväzok. A samozrejme, keď už naozaj horí, je pripravený preorganizovať si veci tak, aby mohol byť k dispozícii. Darmo by som sa dušovala, aká som super žena, že zvládnem všetko a sama. S našou veľkou rodinou nám pomáha pani Anka. Bez nej by som bola stratená. Neviem si predstaviť, ako by napríklad vyzeral rozvoz detí po záujmových krúžkoch. Respektíve, bez nej by museli naše deti zľaviť zo svojich záujmov, čo nechcem.
Dá sa zvládnuť kariéra s rodinou?
Keď sa ma ľudia pýtajú, ako to zvládam, úprimne poviem, že nezvládam. Nevylučujem, že sa to dá, ale v mojej pozícii nie je možné úplne skĺbiť prácu s rodinou tak, aby bola stopercentná spokojnosť na obidvoch stranách. Mám však veľké šťastie, že mám tolerantného šéfa. Veľkého profesionála, ale rodinne založeného človeka. Aj v mojom prípade nechal všetkému voľný priebeh s tým, že časom uvidíme, ako sa situácia vyrieši. Ženy v mojej funkcii sa totiž do zamestnania musia vrátiť čo najskôr. Po šiestich mesiacoch, roku. Ja som na materskej rok a pol, čo považujem za prepych a veľkorysosť. Mimochodom, vo vedení firmy sme dve ženy, ktoré už majú tretie dieťa. Myslím si, že aj to o niečom svedčí.
Zvažovali ste, či mať, alebo nemať tretie dieťa?
Vôbec som nad tým nerozmýšľala. Ja by som rodinu pre kariéru neobetovala.
S manželom Ivanom Golianom ste sa zoznámili na pracovisku, pracovali ste spolu. Nemali ste s tým problém?
Robili sme v rôznych oblastiach, takže sme pracovne prichádzali minimálne do kontaktu. On riešil oblasť informačných technológií a ja komunikáciu. Prácu sme prenášali domov málo, manžel takmer vôbec. Na druhej strane si však myslím, že aj v iných manželstvách sa ľudia rozprávajú doma o práci. O svojom dni, do ktorého zamestnanie patrí. My sme mali výhodu, že sme vedeli, o kom a čom sa bavíme. V začiatkoch bol Ivan pre mňa aj veľkou oporou a radcom.
Hovorí sa o vás aj ako o veľkej milovníčke módy.
Už sa začínam trochu báť, pretože veľa rozhovorov sa k tejto otázke dostane. Bola by som však nerada, aby ma ľudia vnímali ako niekoho, kto žije módou. Je pravda, že sa rada pozriem na pekné veci, ľudí. Aj to, že sa snažím mať sama zo seba dobrý pocit. Móda ma teda zaujíma, inklinovala som k nej už ako dieťa a zostalo mi to doteraz. Nič viac, nič menej. Určite sa každý deň nebudím s otázkou, čo si dnes kúpim. Všetko je to v prijateľnej miere.
Nestáva sa však často, že si žena zaobstará notebook, ktorý dizajnoval Fero Mikloško. Z rodinného rozpočtu ste vytiahli stotisíc korún.
Bolo to v dražbe a peniaze pomohli dobrej veci - nadácii pre deti Slovenska a na program pre deti so špecifickými ochoreniami. Podobným spôsobom pomáhame s manželom aj inokedy. My sme šťastná rodina, osud je k nám naklonený a takýmto spôsobom sa mu chceme za prajnosť odvďačiť. Pomôcť tým, ktorí majú toho šťastia menej...
Andrea Cocherová
sa narodila v roku 1972, vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského.
Niekoľko rokov sa venovala žurnalistike v oblasti reklamy, bola šéfredaktorkou mesačníka Stratégie.
Od júna 1997 pracuje v spoločnosti Orange Slovensko. Od roku 2002 ako riaditeľka úseku komunikácie a značky. Má tri deti.
Zdroj: Zuzana Čižmáriková, pre Pravda Ženy
Foto: Marián Črep
