Školy, kde nezvoní a nekričia sa povely

Ani im, ani rodičom to už ani nepripadá zvláštne. Veď učiteľ má v triede viac než dvadsať nadmieru živých a neposedných chlapcov a dievčat, ktoré musí niečo naučiť. Lenže ono sa to dá aj inak.

"Keď vojdem do budovy školy a nadýchnem sa, hneď viem, či som sa ocitla v priateľskom prostredí, atmosféru cítiť vo vzduchu," hovorí Patty Harringtonová, sympatická americká dáma, ktorá zasvätila svoj život vzdelávaniu detí. Je národnou poradkyňou USA v oblasti vzdelávania, školí učiteľov a pracuje pre nadáciu Susan Kovalikovej. Tá už pred tridsiatimi rokmi priniesla deťom alternatívu ku klasickému vzdelávaniu a ponúkla takzvané vysoko efektívne vyučovanie. Na Slovensko dorazila táto metóda pred desiatimi rokmi, a to iba pokusne.

Azyl v triede
"Čo by ste najradšej robili, keď nemáte svoj deň, nič sa vám nedarí a cítite sa unavené?" pýta sa Patty skupiny učiteliek, ktoré sa prišli pozrieť na jej seminár. Sálou lietajú rôzne odpovede: išla by som do prírody, ľahla by som si v obývačke na sedačku, ponorila by som sa do vane s penou, vrhla by som sa na manuálnu prácu. Patty prikyvuje a vzápätí vystrelí otázku: "A čo myslíte, že môže urobiť dieťa, keď práve nemá svoj deň?" Odpoveď je jasná. Nemôže urobiť vôbec nič. Nemôže len tak odísť zo školy. Nemôže si skočiť "na kávu", ani len prejsť sa po chodbe, keď to potrebuje. V klasickej škole musí sedieť v lavici, nech sa deje čokoľvek.
Alternatívna škola ponúka dieťaťu útočisko. Môže to byť detský stan rozložený v triede, alebo len malý stolík s dvoma stoličkami, kde sa môže dieťa na niekoľko minút uchýliť počas vyučovania, kedykoľvek to potrebuje. Učiteľ sám môže "azylový pobyt" dieťaťu ponúknuť, lenže nie za trest, ale ako možnosť nakrátko si oddýchnuť a upokojiť sa. "Čudovali by ste sa, ale deti túto možnosť nezneužívajú, akoby niekto očakával," hovorí Patty.

Škola bez strachu
"Ak chceme deti niečo naučiť, v prvom rade by sme mali vedieť, ako funguje ich telo a mozog," načrtáva Patty. Ak sa dieťa bojí alebo ak prežíva emocionálne napätie, mozog nie je schopný učiť sa tak dobre, ako keď je dieťa "v pohode". Preto škola musí byť pre deti bezpečná. To ale neznamená, že na chodbe či v jedálni sa mu nestane úraz. Bezpečné miesto je pre dieťa také, kde sa nemusí báť.
Trieda a škola by mala vytvárať pre dieťa prostredie a atmosféru, ktorá je priateľská. Počas vyučovania aj cez prestávky, aj popoludní "v družine" by sa dieťa malo cítiť dobre. A na to treba triedu, v ktorej panuje atmosféra, ktorá je priateľská mozgu aj telu dieťaťa. Takúto klímu odborníci pomenovali "mozgovo súhlasné prostredie". "Náš model je overený, aj keď nie jediný model vzdelávania v USA. Naši žiaci obstáli v porovnávacích testoch veľmi dobre. Najmä sa však tešia do školy," usmieva sa Patty Harringtonová.
K pocitu bezpečia patria aj dobré vzťahy v triede, spôsob riešenia konfliktov a spolupráca detí. Spoluprácu podporuje práca v malých skupinách. Deti dostanú úlohy ako tím, ale prispieť by mal každý. Vyučovacie metódy majú podporovať zvedavosť žiakov a ich záujem o vzdelávanie, dobré vzťahy v skupine, empatiu a spoluprácu.

Diskutovať
Lenže aj učiteľ sa musí učiť, ako deti zaujať a zaslúžiť si ich dôveru. Ak chce, aby ho deti počúvali aktívne, aby s ním a medzi sebou spolupracovali, musí im dať na to šancu. "Deti by sa nemali báť cez vyučovanie v triede smelo prehovoriť, mali by okamžite reagovať, ak niečomu nerozumejú alebo ak s niečím nesúhlasia," hovorí Patty. Vo väčšom kolektíve na to slúžia dohodnuté gestá, ktorými dá žiak učiteľovi najavo napríklad aj to, že výklad nestíha sledovať, alebo, naopak, že mu je všetko jasné a učiteľ môže ísť s témou rýchlejšie.
Harringtonová je presvedčená, že čím intenzívnejšie sú žiaci zapojení do diskusie o preberanom učive, tým viac mu rozumejú a zapamätajú si ho. Učivo, samozrejme, musí byť zmysluplné. A to je vtedy, ak deti chápu, prečo sa vlastne učia danú látku.
"Mala som kolegyňu, ktorá sa mi prišla sťažovať: "Predstav si, čo tie deti vymýšľajú. Pýtali sa ma, načo sa majú toto učiť!" Tak som sa jej priznala, že to som deti naučila ja, pretože ak nepoznajú dôvod, prečo by to mali vedieť, nemôžu sa to ani dobre naučiť," spomína Patty.
Náročné, ale veľmi účinné je, ak učiteľ spája učivo z viacerých predmetov, ktoré spolu súvisí, do jedného tematického bloku. Učiteľ sa neriadi jednou vyučovacou hodinou, ale podľa potreby to môže byť práca rozvrhnutá po 90 minútach či celý tematický deň. Tak sa deti napríklad v "ovocný deň" môžu učiť matematiku, čítanie, písanie, ale aj základy biológie a chémie. Túto metódu takzvaného integrovaného tematického vyučovania uplatňujú na Slovensku viaceré školy.
"Pre učiteľa je to veľmi náročné na prípravu, ale stojí to za to a na mnohých prípravách môže stavať aj neskôr, opakovane, stačí ich prípadne trochu inovovať," hovoria učiteľky z Dunajskej Stredy, ktoré takto pracujú s deťmi zatiaľ na prvom stupni. Vízia tejto školy znie: "Sme škola priateľská deťom, učiteľom a rodičom. Záleží nám na spokojnosti všetkých."

Otvorené dvere
Každý človek má potrebu niekam patriť, ale aj potrebu v niečom vyniknúť. Potrebuje sa zabávať, aj sa cítiť slobodný. V tom v princípe medzi dospelými a deťmi niet rozdielu. U detí ide o to, aby škola tieto ich potreby chápala a aby ich vedela naplniť.
Škola, ktorá sa o to snaží, by mala byť svojim žiakom aj ich rodičom doslova otvorená. "U nás majú rodičia prístup do školy aj na vyučovanie, môžu sa pozrieť, ako sa deti učia. Nemáme pred nimi čo skrývať. Pozývame ich aj na pravidelné popoludňajšie aktivity, napríklad v rámci tvorivých dielní môžu spoločne so svojím dieťaťom niečo vyrobiť, alebo strávime spoločný športový deň alebo deň rodiny," hovorí riaditeľka Tatranskej alternatívnej školy Martina Kolcúnová. "Sme moderná, pohodová a tvorivá škola na celý deň, ktorá pripravuje pre úspešný a napĺňajúci život," dodáva riaditeľka. V tejto škole nezvoní a nerozdávajú sa zlé známky, ale slová pochvaly a povzbudenia.
Tatranská alternatívna škola v Poprade a dunajskostredská základná škola Smetanov háj sú zatiaľ dve prvé lastovičky, ktoré dva roky pracujú podľa projektu Otvorená škola ako učiaca sa organizácia. S týmto projektom prišla Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci s Asociáciou Susan Kovalikove a finančne ho podporoval Európsky sociálny fond.

Ako pracuje otovorená škola
- poskytuje žiakom a učiteľom bezpečné a inšpirujúce prostredie
- pestuje pocit spolupatričnosti a vie nechať vyniknúť každého žiaka v tom, v čom je dobrý
- učí sa metódou integrovaného tematického vyučovania v blokoch
- uznáva zásadu, že je v poriadku, ak máme rozdielne názory učiteľ vytvorí podmienky, za akých je dovolené nesúhlasiť
- študenti necítia obmedzenie smelo prehovoriť v triede
- poznajú a uznávajú silné stránky svojich spolužiakov
- problémy riešia spoločne
- učia sa spolupracovať tak, aby každý dostal šancu
- škola je otvorená svojim žiakom, ich rodičom aj iným ľuďom v širšej komunite

Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravda Ženy