Nech prekvitá imunita!

Čo si však pod imunitným systémom konkrétne predstaviť? Prečo niekedy zlyháva? A ako imunitu "zalievať", aby nám - alebo skôr v nás - prekvitala?

Imunitný systém je naša osobná armáda na bojisku mikrosveta. Tvoria ho súbory buniek, ale aj orgány, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti útokom votrelcov. Tými votrelcami sú mikróby - baktérie, vírusy, parazity, huby. Jednoducho, drobné infekčné organizmy. Ľudské telo je totiž ideálnym prostredím pre mnohé mikróby, ktoré sa doň pokúšajú vniknúť.
Úlohou imunitného systému je zabrániť im v tom. Ak sa to nepodarí, musí ich vyhľadať a zničiť. Vrátane kontroly a likvidácie nádorových buniek, ktorých každý deň v našom tele vznikajú stovky. V opačnom prípade ochorieme.

Na to, aby náš imunitný systém vedel zlikvidovať nepriateľa, musí vedieť rozlíšiť medzi bunkami, ktoré sú telu vlastné a medzi takými, čo sú cudzie, nepatria mu. Všetky bunky alebo organizmy majú na sebe takzvané markery, sú akoby označkované. Keď teda telo zachytí iný marker, ako je jeho vlastný, či už ide o vírus, dokonca len jeho časť, o tkanivo alebo orgán iného človeka, spustí obrannú reakciu. Aj preto sa napríklad po transplantáciách musia doživotne užívať lieky na potlačenie imunity, imunosupresíva.
Niekedy sa však imunitný systém "zblázni" a omylom začne považovať aj vlastné zložky za cudzie, odmietať ich a napádať svojou armádou "záchrancov". Tak vznikajú autoimunitné ochorenia, napríklad niektoré formy zápalovej reumy, cukrovky, roztrúsená skleróza, ale aj alergia, neprimeraná reakcia imunitného systému na zdanlivo neškodné látky v podobe peľu, prachu, zvieracej srsti, potravín.

Imunitné procesy najmä v čreve
"Imunitný systém je veľmi zložitý," hovorí imunoalergologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. Do schopnosti ochrániť telo sa totiž zapájajú viaceré orgány počínajúc kožou ako prvou bariérou, pokračujúc sliznicami, ktoré patria medzi vnútorné bariéry, ďalej sem patria kostná dreň, celý lymfatický systém, krv, slezina, dokonca aj zdanlivo nepotrebné mandle či slepé črevo a napokon črevný trakt. Práve na črevá mnohí zabúdajú, pritom sa v nich odohráva až 80 percent procesov dôležitých pre našu odolnosť, keďže je tu mnohonásobne viac mikroorganizmov ako všetkých buniek v tele.

"Imunita je vrodená a získaná," pokračuje odborníčka. Na svet totiž prichádzame s istou časťou vrodenej imunity, ale tzv. špecifická imunita sa vytvára vždy po kontakte s cudzorodými látkami, medzi ktoré patria aj choroboplodné zárodky. Ľudia si už dávno uvedomili, že ak raz prekonajú určité choroby, už nikdy na ne neochorejú, získajú proti nim imunitu.

Medzi typické príklady vzniku dlhodobej imunity patria napríklad ovčie kiahne. Ak na ne človek ochorie, neskôr získava k vysoko nákazlivým vírusom, ktoré toto časté ochorenie detského veku spôsobujú, doživotnú imunitu. Dnes je možné dať sa proti nim v konkrétnych prípadoch aj zaočkovať. Imunita totiž môže byť silná alebo slabá, krátkodobá alebo dlhodobá a môže byť vyvolaná nielen infekciou, ale aj s pomocou vakcíny, ktorá často obsahuje len časti mikroorganizmov (antigény) schopné vyvolať potrebnú imunitnú odpoveď - nie však plné rozvinutie choroby.
Aj preto každú jeseň odborníci vyzývajú na očkovanie proti chrípke. To je príklad vakcíny, ktorá platí len na jednu sezónu, pretože vírus chrípky vie veľmi šikovne mutovať, a tak na nás počas zimného obdobia zväčša útočí vždy "iná chrípka".

V čase viróz pomáha často si umývať ruky
Žijeme vo svete stresu, zatvorení medzi štyrmi stenami buď vykúrených, alebo, naopak, klimatizovaných miestností, takže dýchame nielen málo čerstvého vzduchu, ale predovšetkým nedostatočne vykonávame to, na čo sme boli naprogramovaní - pohyb. Strava plná rôznych farbív, konzervačných látok, chudobná na vitamíny, minerály a vlákninu tiež veľmi nedodá energiu na výkon miliardám našich obranných buniek. Výsledkom je fakt, že porúch imunity vrátane rôznych alergií, ale aj najobávanejšej rakoviny, neustále pribúda. Imunita a alergológia sú dnes samostatnými vedeckými odbormi a odborníci v imunologických ambulanciách sa, bohužiaľ, nemusia obávať, že by v budúcnosti mali nedostatok práce.

Pacienti s poruchami imunity trpia alergiami, opakovanými mykózami, herpetickými infekciami, ale aj navonok banálnymi infekciami, ako sú rôzne virózy a bakteriálne infekcie v dýchacom alebo močovom trakte, doslova idú z jednej infekcie do druhej. Samozrejme, základom na zlepšovanie imunity je dostatočný pohyb, otužovanie organizmu, imunitu ovplyvňujúci účinok majú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, betakarotén. V zime viacerým chýba aj dostatok "slnečného vitamínu D".

Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénu. Medzi prírodné imunostimulátory patrí množstvo voľnopredajných doplnkov výživy. Medzi najznámejšie patrí echinacea, ktorá sa pre svoje liečivé účinky stala veľmi vzácnou. V rozličných formách, či už v kapsuliach alebo sirupe, možno kúpiť aj výťažky z hlivy ustricovitej obsahujúcej betaglukán. Veľká pozornosť sa venuje probiotikám, ktoré normalizujú črevnú flóru, kde prebieha množstvo imunitných procesov. Jestvujú aj prípravky na báze rastlinných a živočíšnych enzýmov vo forme voľnopredajného liečiva.

Zoznam imunopreparátov je dlhý
Samozrejme, odborníci majú tiež k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis. Nepodávajú sa vo fáze akútnej infekcie, ale v prípade, že sa ochorenie často opakuje. Patria sem napr. lyzáty z mikroorganizmov, napríklad bakteriálne lyzáty, ktoré sa vyrábajú z niektorých štruktúr baktérií a umožnia telu, aby si proti nim vytváralo vlastné protilátky - na zvýšenie imunity proti infekciám v dýchacích, močových i gynekologických cestách.
Dajú sa charakterizovať ako zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok, nárast aktivity bielych krviniek, a tým zvyšujú imunitu. Na podobnom princípe funguje aj autovakcína, ktorá sa vyrobí z vlastných baktérií konkrétneho pacienta a môže sa podávať na jazyk alebo injekčne pod kožu.

V prípade alergií jestvuje špecifická imunoterapia, keď sa do tela v malých, postupne sa zvyšujúcich dávkach podáva alergén vo forme kvapiek pod jazyk alebo injekčne. Je to dlhodobá, niekoľkoročná liečba, ktorá stabilizuje prehnanú imunitnú odpoveď organizmu, ktorá je podstatou alergickej reakcie.
Lyzát však možno pripraviť nielen z baktérií, ale aj bielych krviniek, leukocytov, napríklad z ľudských sa donedávna používal vo forme injekcií, cez ústa sa zas podávajú prasacie leukocyty a podobne.
Zoznam imunopreparátov je však dlhý. Ak sa v tomto období chceme vyhnúť zvýšenej chorobnosti, mali by sme každý deň chodiť von, venovať sa nejakému športu, dostatočne spať, jesť čerstvé ovocie a zeleninu, nezabúdať na probiotiká, v kanceláriách krátko a nárazovo vetrať, často si umývať ruky - najväčšie množstvo mikroorganizmov je na kľučkách, klávesniciach počítačov a v mestskej hromadnej doprave. Práve dezinfekciu rúk mnohí podceňujú, ale šíri sa nimi aj chrípka!

Zdroj: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK