Príbeh: Danka a jej bratia

Klasická situácia. Z detského domova odišli deti a uvoľnili sa dve miesta. Telefonát do diagnostického centra, môžeme zobrať dve deti, najradšej z nášho regiónu. Deti by boli, ale sú tri: Danka má šesť rokov, Petrík päť, Martinko tri rôčky. Berieme ich do domova aj za cenu prekročenia stanovenej kapacity.

Klasický prípad. Otec alkoholik, trestne stíhaný agresor, matka riešila situáciu tiež popíjaním, deti boli týrané, morálne ohrozené, hladovali.

Boli sme ich z centra vyzdvihnúť autom, boli zakríknuté, plakali. Stratili svoju rodinu, hoci bola nijaká, prišli o prostredie, v ktorom si konečne zvykli. Ani pekné, láskavé prijatie, ovocný pohár a hračky im nezlepšili náladu.

V rámci domova máme vybudovanú sieť profesionálnych rodín s dobrými výsledkami i skúsenosťami. Zvážili sme, že pre trojicu bude najlepšie ísť do rodiny. V blízkom okolí sme oslovili milý pár s troma vlastnými ratolesťami, ktoré sa už osamostatnili. Vedeli sme, že majú k deťom výborný prístup, sociálne cítenie, vhodné bytové podmienky.

Zaváhanie nastalo po oboznámení sa s diagnózami a správami o deťoch. Navyše boli až tri. Aj napriek tomu sa profesionálna rodina rozhodla, že to skúsi - najprv len na víkend. Čakali sme, čo bude.
V pondelok prišli so slzami v očiach - sú ochotní zobrať si - len chlapcov. Viac nezvládnu. Čo teraz? Nechať všetkých troch súrodencov trčať v domove, alebo dať šancu vyrásť v rodine aspoň bračekom? Ťažká dilema.

Petrík aj Martinko mali v záveroch psychologických správ upozornenie na potrebu nadviazať sa na dospelého a zvýšenú dávku pozornosti. Toto rozhodlo.
Danku sme začali pripravovať na odchod jej bratov do rodiny, k tete Hanke a ujovi Rudovi. S tým, že ich bude môcť navštevovať. A spoločne budú chodiť k starkej i dvom nevlastným sestrám, ktoré už mala ich starká v starostlivosti.

Hanka a Rudo od začiatku doteraz pravidelne navštevujú s chlapcami starú matku, sestru Danku aj dve nevlastné sestry. Berú všetky tri deti na chatu počas prázdnin, sviatkov. Sú to ľudia s velikánskym srdcom.
V novembri Petríka pokrstili. Pri slávnostnej tabuli po krste sa stretla celá rodina. Starkí, staršie sestry, Danka, bračekovia aj my z domova.
Bola to dojemná a krásna oslava. Odchádzala som z nej šťastná, s pokojom v duši a pocitom dobre vykonanej práce pre všetky tri životom skúšané deti.

Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autorov bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa vám všetci predstavujú iba krstným menom.

Zdroj: Mária, špeciálna pedagogička pre emocionálne a sociálne narušených
Foto: SHUTTERSTOCK