Zlostí sa, hašterí, soptí? Je to fúria.

Vyskočí z neho hysterka s červenými fľakmi na tvári? Rímska bohyňa pomsty, ktorá má namiesto vlasov zmije a oči podliate krvou, takže jediný pohľad na ňu protivníka vydesí k smrti? Zbadala však len strhané a nahnevané rysy unavenej ženy, čo nič nestíha.

Starí Rimania pomenovali fúriou ženu zlostnú, nepríjemnú a zamračenú. Na fúrie však nemali patent, ešte pred nimi pomstivé, hysterické ženy antickí Gréci označovali ako erineje.

Či už ich budeme volať erineje alebo fúrie, zlé ženy z nášho okolia nevymizli dodnes. Ako ich spoznáme na prvý pohľad?

Predovšetkým ich budeme počuť. Fúrie totiž milujú hádky, krik a scény na verejnosti.
Fúria je žena čudná, pripomína psychológ Karol Kleinmann zo psychologicko-medicínskeho centra SALVUS v Bratislave. Potrebuje obdiv a rituál vzdávania pocty. Keď niekam príde, potrebuje počuť: "Dobrý deň, madam, ako skvele vyzeráte, máte fantastické čižmy...

" Ak si ju ľudia nevšímajú, urobí výstup. Za hocijakú maličkosť zvozí predavača v obchode pod čiernu zem, a ten, úbožiak, ani netuší, že slovná spŕška je trestom za nevzdanie pocty. Za to, že sa v obchode zarozprával s kýmsi iným a nesprával sa k nej ako služobníček. Teraz to oľutuje.
"Žena-fúria si vynucuje svoje akýmkoľvek spôsobom. Vždy musí dosiahnuť to, čo si zaumieni. Krik a scény nie sú problémom, pretože si myslí, že má na ne právo. Ostatní sa jej musia podrobovať," vysvetľuje psychologička Mária Chaloupková.

Zlosť ako obrana
Pre fúriu je charakteristické, že sa za svoje hysterické vystupovanie vôbec nehanbí. "Ak by sa hanbila, nebola by fúria," dopĺňa psychológ Kleinmann. Mimochodom, líši sa fúria v ponímaní ženy-psychologičky a muža-psychológa? Obaja sa zhodnú na tom, že fúria vzniká zo ženy, ktorá samu seba považuje za obeť. Jej útočné správanie je vlastne obranou voči krivdám zo strany okolia.
"Fúria si slovnou agresivitou zvyšuje svoje pošliapané sebavedomie z detstva, keď utrpela nejakú traumu, napríklad z odchodu otca z rodiny či nedostatku rodičovskej lásky," tvrdí Kleinmann. Psychologička Chaloupková upozorňuje, že za fúriu často mylne považujeme aj celkom normálnu ženu, ktorá však práve reaguje neprimerane. Kým na ženu po príchode z práce čaká hora nevyžehlenej bielizne, deti s neurobenými školskými úlohami a varenie večere, manžel jej už vo dverách vyčíta, prečo ešte nie je navarené. Ak si vzápätí ľahne s novinami na gauč, žena pení zlosťou, či ona vari nič nerobí a začne triesk ať umývaným riadom. Vtedy na scéne nestojí fúria, len obyčajná uštvaná žena.

Tu vládnem ja
Vráťme sa však k pravým fúriám. Nefalšovanou kráľovnou fúrií je hysterka. Okrem nej Kleinmann spomína ešte tri ďalšie typy fúrií. Prvým je domáca despotka, ako ju poznáme z filmov z 20. a 30. rokov minulého storočia. Mrcha, čo nemilosrdne riadi celú famíliu, akoby bola vzorom aj 49-ročnej nezamestnanej Žilinčanke Lívii.

Svojmu o dva roky staršiemu manželovi, lesnému robotníkovi, roky vyčíta, že nič nerobí dobre, nosí málo peňazí a vôbec, nikdy sa nespráva vhodne. Lívia ho núti, aby si neustále umýval ruky a nohy, aby nič nezašpinil. Veci má dávať na svoje miesto, aj v chladničke. V noci ho budí a nadáva mu do neschopných darmožráčov. Vraj si ju nevšíma, veď ráno jej nepodal kocku cukru do kávy. Lívia potom vzlyká až do rána. Jej manžel dlhotrvajúce napätie rieši odchodmi z domu a alkoholom.

Hľadá sa hokejista
Druhým typom fúrie je fitneska. Vedie prísne striedmy život, aj byt má zariadený jednoducho, v chladničke sú dve rajčiny, prosto, strava je jednoduchá, líči psychológ Kleinmann. Je to žgrloška, ktorá odmieta fajčiarov a alkohol. Nemá však veľký úspech v láske a často končí ako stará dievka. Vyzerá síce pestovane, je štíhla a upravená, no aj na seba je taká prísna, že nedokáže vytvoriť teplo domova. Nečudo, že po čase jej každý muž utečie, nazdáva sa psychológ. Do tohto typu patrí aj modelka, ktorá sa športovkyni podobá.

Simona má 29 rokov. Je slobodná a na prvý pohľad veľmi príťažlivá žena. Pracuje v reklamnej agentúre, správa sa povýšene k okoliu, k sebe je však nekritická. Nič jej nie je dosť dobré, jedáva iba v luxusných reštauráciách, zúčastňuje sa na večierkoch len pre pozvaných. Starí známi ju nezaujímajú, baví sa výlučne s prominentnými hosťami.

Je citovo chladná, vypočítavá. Keďže má vysoké nároky – rada cestuje a miluje drahé nákupy – potrebuje finančný zdroj, ktorý ich utiahne. Ako inak, v podobe bohatého muža, napríklad slávneho hokejistu alebo známeho podnikateľa. Z modelky sa fúria stane až vtedy, keď muža vycicia z peňazí, alebo keď sa ten vzoprie a odmietne financovať jej sebavedomie, prameniace z nákupov drahých značiek. Jeho fúria ho však už stihla dohnať k nespavosti, nechutenstvu a bolestiam hlavy.

Vodopád prázdnych slov
Posledným typom fúrie je jalová intelektuálka, pričom sa zdôrazňuje zdanlivosť jej intelektuálstva. "Rozhodne to nie je vedkyňa, skôr žena, ktorá si myslí, že všetko vie a o všetkom hovorí. Intelektualitu však len predstiera a hovorí o veciach, ktorým vôbec nerozumie. Práve to najviac ide na nervy," spresňuje Kleinmann. Keď táto žena spustí, vodopád jej reči sa niekoľko hodín nedá zastaviť. Niet z neho úniku. Jalová intelektuálka je spoločenská, organizuje večierky. Problém nastáva, keď ju niekto urazí. Vtedy sa z nej stane fúria, ktorá vám do desiateho kolena vymenuje, v čom je vaša chyba.

Sme teda obklopení fúriami? "Podľa štatistík sa v našej spoločnosti vyskytuje päť až desať percent fúrií. Päť percent obyvateľstva by už potrebovalo odbornú pomoc a zhruba päť percent sa lieči. Možno by sa dalo povedať, že ich je vlastne 10 až 30 percent, z čoho do 10 percent sú naozaj fúrie. Tie ostatné potrebujú na to, aby sa začali správať ako fúrie, silný dôvod," tvrdí Kleinmann.

Čo môže žena urobiť, ak si uvedomí, že sa správa ako fúria? "Ak je skutočne fúriou, neuvedomí si to. Ak však príde na to, že stráca priateľov a partnerov, môže si gratulovať, že je schopná sebaanalýzy. To je prvý krok k úspechu.

Ďalším by malo byť vyhľadanie odbornej pomoci psychoterapeuta," radí Kleinmann. "Psychológ žene pomôže pohľadať príčiny preťaženia, nespokojnosti a podráždenia, sformuluje s ňou východiská," dodáva Chaloupková. Najskôr sa žena musí naučiť prijať seba samú takú, aká je. Treba obrúsiť extrémy, k čomu môže pomôcť zmena denného režimu či dodržiavanie zdravej životosprávy. Psychoterapia je dlhodobou záležitosťou, v prípade fúrie môže trvať až dvadsať rokov. Ak však bude úspešná, nekonečný prúd zúrivých slov nahradí blahodarné ticho. A to už stojí za pokus.

Môže sa muž správať ako fúria?
Je pozoruhodné, že neexistuje mužská podoba slova fúria. Podľa psychologičky Márie Chaloupkovej je obdobou ženy-fúrie muž-tyran. "Tiež musí mať vždy pravdu a uspokojené svoje potreby. Požaduje bezpodmienečnú poslušnosť ženy, a keď sa nezdá dosť pokorná, neváha použiť násilie, či už psychické vo forme zastrašovania, alebo fyzické. Zodpovednosť zaň však pripisuje žene. Veď ak by ho bola poslúchala, bitku by nedostala. Muž-tyran nie je o nič sympatickejší ako žena-fúria. Obávam sa však, že by získal viac pochopenia než ona, a to nielen od mužov."

Psychológ Karol Kleinmann sa po vysvetlenie, prečo neexistuje muž-fúria, vracia do histórie. "Starí Gréci a Rimania mali skvelý cit a postreh. Jednotliví bohovia, ale aj hrdinovia ich bájí a drám prinášajú vynikajúce psychologické charakteristiky, platné dodnes. Pokiaľ teda oni fúriou nazvali práve ženu a nie muža, pravdepodobne si všimli, že skôr urazené ženy majú sklon k pomstychtivosti. Muž by na urážku reagoval inak. Možno by protivníka zabil, ale neriešil by to dlhodobým psychickým týraním, ktoré uprednostňujú ženy-fúrie."

Zdroj: Katarína Sedláková pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock