Ľadový sen
Stĺpček spisovateľky Petry Nagyovej-Džerengovej.
Každý, kto raz stál na korčuliach, vie aká slasť to je, krúžiť po ľade, robiť piruety, naháňať sa, nechať si vyštípať líca do červena a potom si dať napríklad dobrý horúci čaj. Samozrejme, hovorím o korčuľovaní niekde vonku a nie na uzavretom štadióne, pretože tie dve veci sú úplne rozdielne.
Trochu sa však oteplilo, a tak sme mali obavy vydať sa na nejakú otvorenú vodnú plochu. Ktosi nám poradil Viedeň.
Keď sme tam za necelú hodinku dorazili, žasla som. Na priestore medzi radnicou a divadlom sa rozprestiera Wienereistraum, čiže viedenský ľadový sen.
Človek má fakt pocit, že sa mu sníva: okolo 5 000 štvorcových metrov ľadu rozdelených na viac plôch, určených zvlášť pre skúsených korčuliarov i pre takých, ktorí sa len učia. Napríklad malé deti majú k dispozícií figúry tučniakov v ich výške, o ktoré sa môžu opierať a zaučiť sa tak do tajov korčuľovania bez bolestivých pádov, i bez toho, aby sa niekomu priplietli pod nohy.
Plochy sú poprepájané ľadovými uličkami s mantinelmi, ktoré sa tiahnu pomedzi stromy v parku. V strede sú drevené stánky, z ktorých sa rinú dráždivé vône: palacinky, gofry, ovocie v čokoláde, obložené sendviče, varené víno či čokoláda. Je tu aj požičovňa korčúľ, o toaletách ani nehovorím. Jeden bufet je aj krytý, aby napríklad rodičia čakajúci na ratolesti nemrzli. Z času na čas sa organizuje i program.
Keď sme tam boli my, ľudia si za pokynov moderátora nacvičovali spolu tanec na Gréka Zorbu. Plochy priebežne uzatvárajú a rolba to dá za pár minút do poriadku. To všetko vrátane impozantných budov divadla a radnice krásne vysvietené, otvorené do 23. hodiny. Už len čakáte, kedy sa zjaví ľadová kráľovná.
Po prvýkrát sa mi stalo, že som deti musela z ľadu ťahať. Nie, nie je to zadarmo. Ale človek rád zaplatí za dobré služby. Dávam do pozornosti magistrátu. Neoplatilo by sa pouvažovať o niečom podobnom? Istý čas už ľad pred divadlom bol. Neskôr ho zmenili na umelý, ten však nemal u ľudí úspech, a tak klzisko zrušili. Škoda. Na Hviezdoslavovom námestí je predsa dostatok miesta.
Spraviť ľadovú uličku smerom hore a potom späť, na ich konci dve ľadové plochy. Jednu pre deti, druhú pre lepších korčuliarov. Iste to nie je lacná záležitosť, ale možno by stálo za pokus dať to dokopy aj za pomoci sponzorov. Aj vstupného. Vôbec by to nemuselo byť zadarmo ako predtým. Myslím, že také klzisko by si hlavné mesto zaslúžilo.
Zdroj: Petra Nagyová-Džerengová pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu
Autorka článku je spisovateľka a jej stĺpček nájdete každý pondelok v denníku Pravda.
