Kým poviete nie, to nesmieš!

Musí zistiť, ako funguje telefón, keď postláča desať tlačidiel za sebou, aký hlasný zvuk vydáva lyžička, keď sa ňou udiera o ten najväčší hrniec, aj ako funguje zemská príťažlivosť, keď padá jedlo z misky na dlážku.

Žiadna mamička nemôže mať oči všade a naši najmenší vždy majú čím prekvapiť. Kým však vypustíme z úst ono klasické "nie, to nesmieš!", mali by sme vedieť, že batoľa nám nechce robiť naprieky - aj keď to tak niekedy nevyzerá.

Malé ročné či dvojročné dieťa iba testuje veci okolo seba a tým často aj trpezlivosť svojich rodičov. Odborníci na výchovu detí však radia, aby rodičia zvýšeným hlasom a klasickým "Nie, to nesmieš!" čo najviac šetrili.

Po prvé preto, že jasný zákaz tam, kde rodičia na tom trvajú, má oveľa väčšiu váhu ako keď sa používa pričasto a nedôsledne (ako napokon aj v celej ďalšej výchove...).
A po druhé preto, že malé dieťa, ktorému mama či otec niečo zakazujú, môže pritom prežívať hotovú tragédiu.

Ak dieťa práve robí niečo, čo by nemalo, rodičia naň často skríknu. Pritom mnohí netušia, že už len zvýšený hlas a zamračenú maminu tvár môže malý človek vnímať priam fatálne. "Ak sa mama hnevá, znamená to, že ma nechce! A už nikdy ma chcieť nebude," tak by sa dali preložiť myšlienky malého dieťatka.

Žije na svete iba krátko a žije zatiaľ iba v prítomnosti - preto si môže myslieť, že ak je mama teraz nahnevaná, odmieta ho a tak to ostane už navždy.
Preto sa malé deti niekedy rozplačú, keď sa na ne rodičia nahnevajú - majú strach, že práve prišli o rodičovskú lásku.

Neznamená to ale, že svojmu potomkovi dovolíte robiť čokoľvek. Aj tu je najlepším prístupom prevencia: ak sa dieťaťu vopred postaráte o zábavu a sami mu ponúknete veci, s ktorými sa môže hrať tak, aby neublížilo ani sebe, ani nikomu či ničomu inému, ušetríte sebe aj dieťaťu zbytočný stres.
Neustále zákazy a napomínanie nevedú k ničomu: malé dieťa jednoducho potrebuje svoj priestor a hru, kde sa môže prejaviť.

Ak sa stane, že musíte zasiahnuť aj tým povestným "nie, to nesmieš!" môžete to urobiť dôrazne, ale bez kriku. Najlepšie, ak dieťaťu zároveň krátko a jednoducho vysvetlíte, prečo je to, čo práve robí, zlé (hrnček môže spadnúť a môže sa rozbiť, alebo že z toho hlasného búchania mamu budú bolieť uši...).
Aj keď sa vám môže zdať, že tomu ešte nerozumie, ak používate krátke a jednoduché vety, dieťa ich vníma a dokáže si ich "preložiť".

Nemôžete, pochopiteľne, rátať s tým, že potomok bude nadšený, ak mu jeho zábavu zatrhnete hoci aj veľmi jemným spôsobom. Ale lepšie než bojovať spolu napríklad o telefón je ponúknuť mu okamžite niečo iné, na čom môže bez škody robiť svoje objaviteľské pokusy.

Zdroj: Zora Handzová pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock