Muzikantka na bicykli sa v lese nestratí

V dvadsiatke sa začala venovať orientačnej cyklistike a odvtedy je už štyri roky najúspešnejšou Slovenkou v tejto disciplíne. A od minulého roka aj svetovou šampiónkou. Popri získavaní cenných kovov stihla nielen nahrať cédečko s violončelovým súborom, ale aj vyštudovať v Bratislave manažment. V štúdiu pokračovala v Madride a teraz ju čaká posledný semester v Paríži. Tvrdí, že keď človek chce, nájde si čas na všetko.

V čom je čaro orientačnej cyklistiky?

Po prvé, jazdíme v prírode, neprepletáme sa medzi autami ako iní cyklisti. Sme vždy v inom lesnom teréne a dostaneme sa na miesta, o ktorých bežný turista nemá ani tušenia. Hoci pri pretekoch by sme sa nemali veľmi kochať prírodou, ide nám o čas. Ale čo je na tomto športe najlepšie, treba pri ňom rozmýšľať. Ani ten najrýchlejší cyklista neuspeje bez dobre premyslenej stratégie.

V roku 2006 ste pre Slovensko získali historicky prvú medailu v orientačnej cyklistike. K fínskemu striebru zo strednej trate vám o rok pribudlo ďalšie striebro v rovnakej disciplíne a bronz za šprint. Vlani ste sa už v Poľsku tešili zo zlata. Čo ste pre tieto úspechy museli urobiť?
Veľa trénovať, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. V našom športe víťazí ten, kto sa vie čo najrýchlejšie zorientovať v mape a nenechá sa vytrhnúť zo sústredenia. Treba však absolvovať veľa pretekov, pretože každé sú iné. Nikdy sa nejazdí v tom istom teréne. Keď sa postavím na štart, neviem, čo ma čaká. V lese, kde sa súťaží, som predtým nebola. Mapu dostanem minútu pred štartom a až vtedy zistím, kam sa vlastne mám dostať. Musím teda odjazdiť čo najviac pretekov, aby som si zvykla na stres a záťaž, vedela sa správne rozhodovať a spoznala čo najviac terénov.

Na tému ženy a ich priestorová orientácia vzniklo množstvo vtipov. Rúcate klišé?
Asi áno, ale aj ja som sa prvý raz v lese stratila. V štrnástich rokoch som sa však vďaka zanietenej telocvikárke Eve Královej začala venovať orientačnému behu a čoskoro už mapy neboli problém. Asi to súvisí aj s tým, že som vždy mala vzťah k matematike, fyzike. Vlastne všetko, čo zahŕňalo logické myslenie, bolo moje. Preto ma bavil aj orientačný beh a neskôr cyklistika - treba pri nich totiž vždy analyzovať niekoľko možností a postupov. V rámci prípravy si na internete pozerám aj mapy z iných majstrovstiev, napríklad v Portugalsku a rozoberám postupy, ktoré zvolili jednotliví pretekári.

Dajú sa pri pretekoch udržať pevné nervy?
Ako kedy. Snažím sa však sústrediť a byť pokojná. Minulú sezónu som mala problémy s kolenom a nemohla som bicyklovať takmer pol roka. Na majstrovstvá sveta som šla celkom uvoľnená, nič som od nich neočakávala, veď som nemala odtrénované toľko, ako súperky. A nakoniec som práve v šprinte získala zlatú medailu! Stres totiž robí strašne veľa, ak človek stratí koncentráciu, má po pretekoch.

Kam ste sa vďaka orientačnej cyklistike dostali?
Slovensko som si prešla celé, a kam som sa nedostala s bicyklom, tam som bola predtým ako orientačná bežkyňa. Slovensko tak poznám od Malaciek až po Košice a Herľany. Veľa som jazdila aj v Česku a Maďarsku. Na majstrovstvách sveta som bola aj vo Fínsku a Poľsku, na majstrovstvách Európy v Taliansku. Tento rok majú byť preteky v Dánsku a Izraeli - pravda, ak sa nezrušia pre politickú situáciu. Orientačná cyklistika sa jazdí najmä v Európe, ale silní pretekári sú aj v Austrálii a na Novom Zélande.

Úspešní športovci často zanedbávajú školu. Vy ste však v škole vynikali a ešte aj hrali vo violončelovom súbore. Ako ste to zvládali?
Ani neviem. V škole mi stačilo dávať pozor na hodinách, potom som sa nemusela veľa učiť doma. Pamäť mám celkom dobrú - myslím, že mi ju vycibrila práve hudba. Od piatich rokov som chodila na husle, neskôr na violončelo a hrávala som aj hodinový koncert spamäti. Škola mi šla, len šport a hudba spolu vždy súperili. Na hudobnej sa hnevali, že športujem a športovci zasa, že chodím na koncerty. Nezostávalo mi nič iné, len robiť kompromisy: pre dôležité preteky som vynechala hudobnú, keď zasa bola zaujímavá akcia s violončelistami, obetovala som tréning.

Kedy ste sa definitívne rozhodli pre cyklistiku?
Na začiatku ma viac bavilo violončelo. V Bratislavskom mládežníckom violončelovom súbore sme hrávali klasiku, ľudovky, skladby od Beatles aj od fínskej Apokalyptiky. Boli sme dobrý tím, chodili sme po rôznych festivaloch, nahrali sme cédečko Čelisti na streche. Napĺňalo ma to, ale ako sa začali dostavovať športové úspechy, začal ma viac vábiť šport. V roku 2007, keď som odišla študovať do Španielska, som s koncertovaním prestala. Hoci - uvažovala som aj o konzervatóriu. Aj som tam pol roka chodila, ale to už s vysokou školou skĺbiť nešlo. Vzdala som to.

Prečo ste šli študovať do Španielska?
V poslednom ročníku bratislavskej Ekonomickej univerzity som sa dozvedela, že som popri tejto škole mohla absolvovať aj dvojročné štúdium na Európskej škole manažmentu. Tá má pobočky v piatich európskych mestách a každý rok sa študuje v inej krajine. Vedela som po španielsky, tak som sa prihlásila do Madridu. Prijali ma a rok už mám za sebou. Zostáva mi už len dokončiť tento rok v Paríži.

V akom jazyku tam študujete?
Po francúzsky, hoci pôvodne mi hovorili, že môžem študovať v angličtine. Aj keď podmienkou prijatia na školu bolo, že do nástupu na štúdium absolvujem 120 hodín francúzštiny. Celé leto som sa teda venovala francúzštine a potom mi oznámili, že v angličtine môžem študovať len dva z desiatich predmetov. Nuž čo, pridala som vo francúzštine. Našťastie je francúzska gramatika podobná španielskej. Za rok a pol som to zvládla.

Čomu sa chcete v budúcnosti venovať - manažmentu či cyklistike? Dá sa z tohto športu na Slovensku vyžiť?
Z orientačnej cyklistiky na Slovensku nevyžijete, aj v zahraničí je profesionálov v tomto športe málo. Profesionálmi je niekoľko Rusov, ktorí sú v armáde. A tiež Rakúšanka Michaela Gigonová, niekoľkonásobná majsterka sveta, tá tiež pôsobí v armáde. Vtedy je totiž tréning prácou. Môj čas na tréning je obmedzený, vždy ho musím zladiť so školou a neviem, ako to budem robiť popri zamestnaní. Ťažko sa môžem porovnávať s profesionálmi.

Hľadajú sa sponzori ťažko? Veď ste majsterka sveta.
Ťažko, lebo orientačná cyklistika nie je olympijský šport a vraj nie je divácky atraktívna. To však považujem za frázu. Keď pri predposledných majstrovstvách sveta Česi urobili priamy televízny prenos - v lese boli kamery a snímali, ako pretekári blúdia a prechádzajú kontrolami, bolo to veľmi zaujímavé. Chýba aj práca s mládežou, ktorá by tento šport popularizovala.

Viete si predstaviť, že by ste raz trénovali deti?
V budúcnosti by som chcela. Náš klub ŠK Vazka Bratislava každoročne organizuje Malé karpatské dobrodružstvo - verejnosť si tak môže vyskúšať jazdenie s mapou buď jednotlivo alebo vo dvojiciach. Mnohých to zaujme. Veď na začiatok stačí obyčajný horský bicykel, prilba a mapník na mapu. Vlastne som začínala podobne, šport som začala brať vážne, až keď som zistila, že mám na to, byť dobrá. A hoci rodičia viac chceli, aby som sa venovala hudbe, teraz sú na mňa hrdí. Vždy som mala ich podporu a som im za to vďačná. Myslím si, že keď človek chce, nájde si čas na všetko. Vďaka tomu, že som sa nechcela vzdať ani hudby, ani športu, naučila som sa využiť každú voľnú chvíľu.

Zdá sa, že s časom narábate na jednotku.
Usilujem sa. Veď aj manažmentu sa chcem venovať. Snívam o tom, že jedného dňa si otvorím vlastný penzión.

INFO:

Hana Bajtošová (24),  svetová šampiónka v orientačnej cyklistike Od orientačného behu prešla v 20 rokoch k orientačnej cyklistike a čoskoro zaznamenala výrazné úspechy. Od roku 2005 je každoročne najúspešnejšou slovenskou orientačnou cyklistkou. Medaily z orientačnej cyklistiky: 2006 striebro z MS vo Fínsku (stredná trať), 2007 striebro z MS v Česku (stredná trať), bronz (šprint), 2008 zlato z MS v Poľsku (šprint). Už tretí rok sa umiestnila v ankete denníka Pravda medzi piatimi najúspešnejšími športovcami Bratislavy. S bratislavským mládežníckym violončelovým súborom nahrala CD Čelisti na streche. Momentálne študuje posledný semester manažmentu na ESCP-EAP - European School of Management v Paríži.

Zdroj: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravda Ženy