Detské lásky
Pamätáte sa ešte na toho chlapca zo škôlky, ktorý na vás každé ráno čakal v šatni a nechcel sa ísť hrať, kým neprídete? Alebo na spolužiaka, ktorý vás v piatej triede pozval na prvé rande?
Lásku v detskom veku zažil asi každý človek. Dnes sa možno usmievame nad "vážnymi známosťami" svojich školopovinných detí a možno sme už pozabudli, čo všetko človek pri tom prežíva. Psychológ Karol Kleinmann pripomína, že každá láska je iracionálna.
Detské lásky však paradoxne testujú realitu. Dieťa sa dozvedá, že na svete je okrem rodičov ešte niekto, kto sa oň zaujíma a dieťa takto vlastne oznamuje, že potrebuje aj iný vzťah ako s príbuznými a kamarátmi.
"Dieťa prežíva pocit, ktorý sa nedá opísať a zisťuje, že ten neobyčajný pocit u neho vyvoláva iná osoba ako rodič. Prvýkrát si kladie otázku, ako to je potom s jeho láskou k rodičom. Je to zaujímavé spoznávanie sveta, ale aj seba samého. Každá láska je obohacujúca, aj tá detská," hovorí Kleinmann.
Berte to vážne
Rodičia by mali brať detské lásky svojich ratolestí vážne. Netreba ich zosmiešňovať ani komentovať slovami "na to máš ešte kopu času". Ak syn či dcéra prežíva niečo také, je to dobrým znamením, že naše dieťa dokáže niekoho milovať a nemali by sme mu v tom brániť.
Dieťa zvyčajne imituje iba to, čo vidí v rodine a zvyčajne úprimne kopíruje lásku medzi rodičmi. Na druhej strane to môže byť útek od rodiny a hľadanie pochopenia u opačného pohlavia. "Mali by sme byť veľmi vnímaví, čo nám naše dieťa naznačuje tým, ak má niekoho rado. Naopak, by sme mali spozornieť, ak sa nás kŕčovite drží ešte v sedemnástich a hovorí nám, že nás nikdy neopustí," odporúča psychológ.
Manžel z prvej triedy?
Nech sa už rodičia tvária akokoľvek nad vecou, pozorne by si mali všímať, koho si ich dieťa vyberá "za partnera" na hranie v škôlke. Ak malú školáčku zaujímajú "chuligáni", mama spozornie a v duchu už vidí o pár rokov predo dvermi stáť arogantného tínedžera, ktorý ťahá jej dcéru na motorku. Alebo ak chlapca škôlkara zaujíma dievča, ktoré mu pri hre stále rozkazuje, mama mu veští ťažký život vedľa nejakej poriadnej semetriky.
Dajú sa už v detskej láske spoznať zárodky budúceho kľúča na výber partnera? "Svojho budúceho životného partnera si "skladáme" od svojho detstva. Sú to naši spolužiaci, bratranci, susedia, herci a speváci, z ktorých si vytvárame profil ideálneho partnera," pripomína Kleinmann.
V takomto výbere sa objavujú aj naši rodičia a niečo nám v génoch odkázali aj naši predkovia. "Takže ak by urobili jednoduchú psychoanalytickú štúdiu, veľmi rýchlo by sme prišli na to, prečo sa jednej páčia ,darebáci‘ a tej druhej ,džentlmeni‘," usmieva sa psychológ.
Koniec romantiky?
Detská láska býva spojená s romantikou. Dievčatá sú krásnymi princeznami a chlapci ich odvážnymi rytiermi. Vývoj ľudstva však napreduje rýchlo, a tak fázu platonických vzťahov prudko skončí vývoj tela. Akoby toto obdobie vývoja vzťahov dvoch pohlaví dnes vymizlo a deti od škôlkarských lások prejdú rovno do obdobia, keď sa za svoje meniace sa telo začínajú hanbiť. A tak druhé pohlavie pre istotu ignorujú.
"Za posledných päťdesiat rokov sa od základu zmenila celá schéma životných cyklov. Dievčatá rýchlejšie fyzicky dospievajú, v deviatich rokoch majú už veľmi výrazné sekundárne pohlavné znaky. Táto fyziologická zmena ich znevýhodňuje, lebo im vypadáva obdobie romantických a platonických lások," vraví Kleinmann. Romantiku podľa jeho slov nahradil tvrdý eroticko-sexuálny atak zo stany starších chlapcov.
Dievčatá môžu reagovať buď tým, že prijmú takúto hru a sú rovnako tvrdé a vulgárne ako chlapci, alebo ich ignorujú. Následkom toho si potom ťažšie hľadajú životných partnerov a ich skutočná dospelosť sa začína až po tridsiatke.
Ako rodičia sa nemusíte hneď znepokojovať, že vám dieťa ostane na krku takto dlho. Táto schéma vraj platí skôr vo veľkých mestách a každá výnimka potvrdzuje pravidlo. Isté však je, že vzťahy chlapcov a dievčat vo veku okolo desať rokov sú dnes celkom iné, ako bývali pred pár rokmi.
Koniec detstva
No a kedy už detská láska nie je detskou? Odpoveď je jednoduchá: pri prvom sexuálnom zblížení.
"Detská láska je nevinná, môžeme pri nej prežívať slasť, ale bez sexuálneho vyvrcholenia. Ak dôjde u chlapca alebo dievčaťa k sexuálnemu vzrušeniu s typickými prejavmi pripravenosti na sexuálny akt, nemôžeme už hovoriť o detskej láske," vysvetľuje Kleinmann.
Každý z nás dozrieva v inom čase a na vek sa nemôžeme veľmi spoliehať. Právne vymedzenie dospelosti je síce diskutabilné, ale chráni najzraniteľnejšie obdobie našich detí pred zneužívaním.
Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock
