Prvá láska našej Barborky
Jozef Bednár rozpráva o dcérkinej detskej láske zo škôlky.
"Nie, ja nejdem s Majkom korčuľovať, ja chcem byť v škôlke s Nikolaskom!" znela napríklad každý januárový piatok ráno jej jasná prosba. Nikolas je dcérkina ozajstná detská láska. Prvá.
Dlho sme o ňom nevedeli. Občas ho síce spomenula, ale medzi menami ďalších detí zo škôlky to meno zaniklo. Nikdy ho zvlášť nevyzdvihovala. A pritom – ťahajú to spolu pravdepodobne dlho. Máme podozrenie, že už od septembra minulého roka, keď dcérka začala chodiť do škôlky.
"Pani Bednárová, sama vaša malá si ho vybrala, čo vám budem hovoriť. Prišla k nemu niekedy v prvých dňoch v škôlke, chytila ho za ruku a povedala: ty budeš mojím kamarátom!" s úsmevom na perách sa k ich prvému osudovému stretnutiu vrátila pri rozhovore s manželkou pani učiteľka zo škôlky.
O Nikolaskovi a jeho "vzťahu" s Borkou sme sa dozvedeli až pri vianočnom fotení. Kedy dcérka doniesla domov a my sme museli zaplatiť nielen jej fotky s venovaním, ale aj jej fotku s malým fešákom, o rok starším Nikolasom. "Pani Bednárová, oni dvaja ako jediní si povedali, že chcú aj spoločné foto.
Odvtedy počúvame o Nikolaskovi takmer každý deň. Čo robili v škôlke. Čo teraz Nikolasko robí doma. O Nikolaskovi dokonca aj spieva. Nuž a my ho dokonca používame ako motiváciu, keď nechce ísť spať, že predsa Nikolasko už dávno spí. Keďže to s manželkou máme rozdelené tak, že ona vozí Borku do škôlky a ja zase syna do špeciálnej školy v Bratislave, Nikolasa som dlho nemal šancu vidieť naživo. Až pred týždňom.
Po návrate z nemocnice som si zobral dovolenku, takže som do škôlky po dcérku šiel sám. Veľmi sa potešila, že ma vidí. Už bola obutá, keď tu zrazu k nej pribehol malý šarvanec, dal jej pusu na ústa, objali sa. A ja som pozeral v prvej chvíli ako puk. Až o sekundu neskôr mi trklo, kto to je. A doma som ho tak odobril aj ja.
Chlapec vie, ako sa k nežnému pohlaviu správať.
Zdroj: Jozef Bednár pre Pravda Ženy
Foto: archív autora
