ÁNO a NIE tvrdeniam o zdravom jedle

NIE

Vynechať raňajky je v poriadku.
Ľudské telo podlieha dejom nazvaným biorytmy. Sú to fázy dňa (denný biorytmus) alebo ročné obdobia (ročný biorytmus), ktorými sa organizmus riadi, kedy je schopný vydávať viac energie a naopak, kedy potrebuje pokoj. Ráno a dopoludnia je telo vo fáze aktivity, je schopné vydať veľa energie a podávať výkon. Preto je potrebné, aby sme mu dodali energiu vo forme raňajok. Ďalším dôvodom, prečo je dôležité raňajkovať, je to, že raňajkami štartujeme náš metabolizmus – naše "spaľovanie". Vynechávanie raňajok môže s pribúdajúcim vekom viesť ku spomaleniu metabolizmu a zvyšovaniu hmotnosti.

ÁNO
Zdravé jedlo je finančne náročnejšie.
Na Slovensku ešte stále platí, že kvalitnejšie je drahšie – a platí to aj o jedle. Je však potrebné zvážiť všetky za a proti. Ak si dáme na obed kura s ryžou a pridáme zeleninový šalát, alebo dieťa dostane na desiatu aj jabĺčko, nezaťažíme až tak rodinný rozpočet, a už je to posun lepším smerom. A riešenie dôsledkov dlhodobej nesprávnej stravy, ako je obezita, cukrovka, ateroskleróza a jej dôsledky (infarkt, cievna mozgová príhoda), sú pre rodinný rozpočet omnoho väčšou záťažou.

NIE
Mrazené ovocie a zelenina je rovnako bohatá na živiny ako čerstvá.
Mrazenie je najjednoduchší a zároveň najšetrnejší spôsob skladovania potravín. Potravina
si zachováva mnoho dôležitých zložiek. Mrazením však dochádza ku vzniku kryštálikov vody, ktoré narušujú bunkové štruktúry, bunky "praskajú", a tým dochádza k degradácii najmä chuťových a vonných látok. Ochudobňuje sa však aj o labilnejšie zložky (vitamíny), ktoré sú citlivé na svetlo, kyslík, teplotu a podobne. Najideálnejším riešením je používanie "šokového" mrazenia, kde nedochádza k vytvoreniu veľkých kryštálov zmrznutej vody, a preto je aj výživová hodnota potraviny po rozmrazení vyššia ako pri bežnom zmrazení.

ÁNO
Sušené ovocie nie je také zdravé ako čerstvé ovocie.
Každou úpravou potravín dochádza ku ich čiastočnému znehodnoteniu – či už je to sušenie, mrazenie, lúpanie, varenie, pečenie. V sušenom ovocí chýba množstvo aktívnych enzýmov a dochádza k degradácii vitamínov a antioxidantov. Sušením dochádza v ovocí k premene komplexných polysacharidov na jednoduchý cukor, zvyšuje sa jeho glykemický index a tým sa stáva tiež sladkosťou (podobne ako prezreté ovocie). Oproti bežným sladkostiam však má vysoký obsah vlákniny. Ďalšie negatíva prináša chemické spracovanie. Preto, ak chceme do jedálnička zaradiť sušené ovocie, vhodné je to sušené doma alebo kúpené v biopredajniach.

NIE
Všetky jogurty majú pozitívny účinok na trávenie.
Ak konkrétny probiotický jogurt nemá urobenú štúdiu, nie je možné s istotou tvrdiť či má, alebo nemá pozitíve účinky na trávenie, resp. aké pozitívne účinky má na trávenie. Výsledok štúdií je ovplyvnený aj výberom probiotického kmeňa, keďže napríklad nie všetky bifidobaktérie sú schopné prežiť prechod žalúdkom. V roku 2002 WHO upozornila na fakt, že účinok probiotík je kmeňovo špecifický. Je dôležité, aby "dobré" kultúry v jogurtoch prežili počas celej doby trvanlivosti a taktiež prechod nepriaznivým prostredím žalúdka a v čreve.

NIE
Všetky druhy ovocia je možné konzumovať kedykoľvek a v akomkoľvek množstve. Ovocie je dôležitou súčasťou našej stravy, ale nepatrí do kategórie "kedykoľvek" ani "hocikoľko". Ovocie môže spôsobovať problémy najmä ráno – obsahuje množstvo organických kyselín, ktoré po zjedení nalačno môžu vyprovokovať zvýšenú tvorbu kyseliny. Večer väčšinou po ovocí človek vyhladne a vyvolá to ďalšie jedenie. Takisto večerné "zobkanie" ovocia (u niekoho to je aj 1 – 2 kg za večer) môže byť príčinou priberania na hmotnosti. Niektoré druhy ovocia obsahujú príliš veľké množstvo energie, napríklad kokos, avokádo (vo forme tuku) alebo banán (vo forme cukru), a preto nie je vhodné ich konzumovať vo väčších množstvách.

NIE
Treba jesť vtedy, keď je človek hladný.
Záleží na tom, kedy je hladný. Ak sa hlad objaví večer po celodennom nejedení, telo si naozaj vypýta všetko, čo za deň nedostalo - aj s úrokmi. Cez deň už hlad nepociťujeme, pretože sme organizmus naučili, že dostane najesť až večer. Ak sa jedlo rozdelí do viacerých dávok počas dňa a zaradia sa aj malé "medzijedlá" (desiata, olovrant) napriek tomu, že nepociťujeme výrazný hlad, je možné udržiavať stabilnejšiu hladinu krvného cukru, a tým čiastočne odstrániť chuť na sladké a predchádzať večernému vlčiemu hladu. Ak nie ste hladní na desiatu, stačí aj kúsok jabĺčka alebo jogurt.

ÁNO
Tuky v jedle nie sú škodlivé.
Aj v prípade tuku platí – každý extrém je zlý. Tuk je prirodzenou súčasťou našej výživy a obsahuje pre naše telo nenahraditeľné zložky. Jeho množstvo a zloženie, ktoré je potrebné prijať, však má svoje podmienky. Všeobecne je známe, že máme prijímať najmä nenasýtené tuky (ryby, semienka, zelenina a pod.) a omnoho menej nasýtené živočíšne. Mnohokrát si však neuvedomujeme obsah skrytého tuku. Dávame si pozor, aby sme nejedli smotanu a syry, a pritom si veselo pochutnávame na babičkiných keksoch, ktoré sú plné lacných stužených tukov zvyšujúcich hladinu cholesterolu v krvi.

NIE
Dávajte deťom nízkotučné mlieka, syry, predídete u nich obezite. Mnoho vedcov poukazuje na negatíva "light" výrobkov. V prípade mliečnych výrobkov je pre deti dôležité, aby obsahovali tuk, pretože práve mliečny tuk obsahuje esenciálne zložky pre zdravý rast organizmu. V prípade "light" výrobkov sú ďalším otáznikom umelé sladidlá, ktoré sa používajú v týchto výrobkoch. Boli zverejnené štúdie, ktoré upozorňujú na to, že ich zvýšená konzumácia najmä v detskom veku môže viesť k obezite a/alebo zníženej citlivosti na inzulín.

Zdroj: -bs- pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock