Vďaka práci som spoznala Ekvádor
"Štvormesačný pobyt v ekvádorskom Quite som mala vopred naplánovaný a robotu som si hľadala už pred odchodom pomocou webových stránok.," začína svoje rozprávanie Eva Mušecová.
Nakoniec som si ju však našla až priamo na mieste. Pracovala som ako dobrovoľníčka v organizácii Kallari, ktorá pomáhala ľuďom v pralesoch - učila ich obrábať pôdu a následne od nich kupovala kávu a kakaové bôby, ktoré vypestovali.
Platili im pritom o niečo viac ako bežní spracovatelia týchto surovín. Každý dobrovoľník dostal prácu, ktorá sa hodila k jeho zameraniu a schopnostiam. Ja som sa venovala najmä propagácii obchodu, v ktorom organizácia predávala hotové výrobky - čokoládu, kávu, ale aj bižutériu.
Tvorila som ich webovú stránku, plagátiky, vizitky - jednoducho základný marketing. Práca tam bola zaujímavá a mala som možnosť spoznať ľudí, ktorí ma veľmi obohatili. Dostala som sa do bezprostrednej blízkosti komunít v pralese.
Spoznala som kultúru a návyky tamojších obyvateľov tak, ako by sa mi to za iných okolností asi nepodarilo. Prácu dobrovoľníka v exotických krajinách by som odporučila všetkým, ktorí nielen radi cestujú, ale aj hlbšie spoznávajú prostredie a kultúru, v ktorej sa pohybujú.
Nie je to pobyt pre klasických turistov so sprievodcom pod pazuchou. Treba rátať aj s nákladmi. Najväčšiu položku tvorí letenka, samotný pobyt nie je veľmi drahý.
Naša organizácia napríklad dobrovoľníkom zadarmo poskytovala ubytovanie a čiastočne aj stravu. Bežné ceny v obchodoch a podnikoch sa pohybujú o niečo nižšie ako na Slovensku - pivo stojí asi dolár, obedové menu okolo dvoch dolárov. Mne sa vynaložené prostriedky vrátili v podobe nezabudnuteľných zážitkov a zaujímavých skúseností.
Zdroj: -el- pre Pravda Ženy
Foto: archív Evy Mušecovej
