Na mamu si trúfa aj fyzicky
Školská psychologička Eliška Kostelníková radí v rodinnej poradni, ako zvládnuť agresívne dieťa.
Máme 12-ročného syna a veľmi nám robí starosti jeho správanie. Vieme, že je v puberte, ale niekedy to už presahuje všetky hranice, aké by podľa nás medzi rodičom a dieťaťom mali byť.
Na mamu si trúfa dokonca aj fyzicky - je už rovnako vysoký a postaví sa jej tesne pred tvár s drzým pohľadom a ešte drzejšími rečami. Niekedy ju dokonca odsotí nabok.
Ak niečo chce, vie byť naozaj neodbytný. Ak chceme od neho niečo my, nepočuje a nevidí a ak už nemá šancu vyhnúť sa, narobí okolo každej povinnosti kopu rečí. Snažíme sa zostať pokojní za každej situácie, vysvetľujeme, ale zároveň na našich požiadavkách voči nemu trváme. Ale čím ďalej, tým je to náročnejšie a zdá sa nám, že takýto prístup je bez efektu. Nechceme byť autoritárski, ale asi nevieme celkom vystihnúť hranicu medzi rešpektom voči dospievajúcemu človeku a rodičovskou autoritou.
Poradíte nám?
Eliška Kostelníková, školská psychologička
Vážení rodičia,
jednoznačne máte právo, aby sa k vám syn správal slušne a mal svoj diel na domácich povinnostiach. Je samozrejmé, že v puberte sa správanie detí dočasne mení. Sú v odpore voči všetkým a všetkému, spochybňujú naše správanie, názory, hodnoty, normy správania. Zrazu pre ne nie sme autoritou my, ale rovesníci a ich pohľad na svet.
Všetko toto má však isté hranice. Napríklad za normálny považujem aj istý stupeň fyzického vzdoru, ako napríklad trieskanie dvermi alebo v hneve hádzanie vecí o zem. Niekedy je ťažké určiť, čo ešte môžeme tolerovať ako normálne a čo už nie, skúste jeho správanie porovnať s inými dospievajúcimi vo vašom okolí, rodine. Ak máte pocit, že váš syn hranice bežného správania prekračuje, je potrebné s tým niečo robiť.
Touto formou je ťažké vymyslieť pre vás novú stratégiu správania sa k nemu, ktorá by nahradila momentálnu, ktorá nefunguje. Na to treba oveľa viac informácií a spoločne stráveného času. Jednoznačne vám odporúčam nájsť si nejakého odborníka, ktorý vám s tým pomôže, a pravidelne sa s ním stretávať.
Môžete navštíviť napríklad pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá sa nachádza v každom väčšom meste. Tieto poradne spolupracujú aj so školami, takže v škole vášho syna by vám mohli dať kontakt. S niektorými závažnejšími poruchami správania môže pomôcť detský psychiater, na toho získate kontakt cez detského lekára. Ak by synovo správanie gradovalo, existujú aj tzv. diagnostické centrá. Sú to zariadenia, kde deti s problémovým správaním strávia istý čas (napr. mesačný pobyt), počas ktorého s nimi intenzívne pracujú odborníci, snažia sa prísť na podstatu problému a aplikovať vhodnú terapiu.
Je tam dosť prísny režim, príjemné veci (napr. návšteva rodičov) sú za odmenu pri vzornom správaní a plnení povinností. Znie to možno tvrdo, niektorými dospievajúcimi však otrasie až takýto prístup. Nepredpokladám, že váš syn bude psychológa alebo psychiatra navštevovať s nadšením, ale vytrvajte, Vaše úsilie prinesie ovocie.
Želám vám pevné nervy.
Zdroj: -zh- pre Pravda Ženy
