Nedávajte cudzincovi prst skrz krk

Milota Haláková je učiteľka pre dospelých. Učí po slovensky cudzincov, ktorí na Slovensku pracujú.

Je pre rodeného Američana, Angličana či Nemku slovenčina ťažká? A prečo sa vôbec chcú učiť po slovensky, keď vo veľkých medzinárodných firmách či v diplomacii by si vystačili aj s angličtinou? "Slovenčina je považovaná za jeden z najťažších jazykov, no ak učiteľ nevystraší svojich študentov hneď v úvode, všetko sa dá zvládnuť," tvrdí Haláková.

 Ľudia, ktorí prídu na Slovensko pracovať, sa potrebujú zvyčajne rýchlo zorientovať v bežnom každodennom živote, pochopiť nápisy, nakúpiť, objednať si v reštaurácii, proste, nestratiť sa. To sa podľa nej dá zvládnuť i bez trápenia s pádmi a slovenskou gramatikou.

V inej situácii sú zamestnanci ambasád alebo ľudia, ktorí potrebujú používať slovenčinu vo svojej práci. Vtedy sa už treba sústrediť aj na gramatické problémy a témy. "Učiteľ sa musí prispôsobiť profesionálnej orientácii svojich študentov. Táto práca vyžaduje individuálny prístup i kreativitu. A práve v tom je jej čaro," pochvaľuje si Haláková.

Lákať či ľakať?
Na začiatku sa cudzinci musia potrápiť so slovenskou výslovnosťou. "Pre mnohých je náročné si uvedomiť, že slovenčina je fonetický jazyk a je nutné vysloviť každú hlásku, aby sa nezmenil význam slova. To sa týka i dlhých a krátkych samohlások (ako zastávka - zástavka, pas - pás, krik - krík...), mäkčeňov (lákať - ľakať, písať - pišať), používania zvratných slovies (požičať - požičať si, vracať- vracať sa...)," vysvetľuje Haláková. Stačí, ak si niektoré z nich zameníte a viete si predstaviť, že tak môžu vzniknúť celkom vtipné situácie.

Cudzincom často robí veľký problém výslovnosť viacerých spoluhlások dohromady. Slová ako zmrzlina, štvrtok či stĺp ich radšej nenúťte hovoriť, vedia ich poriadne potrápiť. No a slovné hračky typu "strč prst skrz krk" neskúšajte na nich vôbec, iba ak na pobavenie. Ani naša gramatika nie je pre cudzinca nič ľahké.
"Ak si uvedomíme, koľko rôznych predpôn môžeme použiť pri slove ísť (prísť, odísť, vyjsť, prejsť, obísť, zísť... ), pochopíme veľmi rýchlo, aký v tom môžu mať zmätok," ilustruje učiteľka. Aj v slovenskej gramatike sa však dá nájsť trochu logiky a ak učiteľ príde na spôsob, ako sa s jazykom a učením pohrať, nie je to až taká neprekonateľná bariéra.

Aby sa nestratili
Cudzinci, ktorí u nás pracujú, sú väčšinou ľudia na vyšších pozíciách, šéfovia firiem, členovia manažmentov medzinárodných spoločností, diplomati. Všetci hovoria po anglicky a pri svojej práci na Slovensku by sa dorozumeli - prečo sa vôbec učia slovenčinu? Mnohí z nich tu pobudnú sotva pár mesiacov a vedenie firmy ich pošle zas do celkom inej krajiny...

 "Práve v týchto prípadoch musím ako učiteľka zvážiť, čo konkrétny študent potrebuje. Mojou úlohou je vtedy pomôcť cudzincovi prežiť v novom prostredí s dobrým pocitom, že nie je úplne stratený," vraví Haláková. Ľudia zo zahraničia sa často zaujímajú aj o našu kultúru a históriu. Chcú lepšie spoznať krajinu, do ktorej prišli.

"Aj to, že sa učia náš jazyk, je pre mnohých cesta, ako pochopiť naše tradície a zvyky, nahliadnuť do slovenskej mentality. Určite je to pre mnohých zaujímavá skúsenosť," vraví učiteľka. Pre iných môžu byť hodiny slovenčiny mostíkom k ruštine, češtine či poľštine - snažia sa pochopiť gramatický systém slovanských jazykov a považujú to za dobrý úvod.

Tešia sa, keď im u nás rozumejú
Sú Slováci ako žiaci iní v porovnaní s Američanmi alebo Angličanmi? "Ťažko je zovšeobecňovať, ale my, Slováci, sme trochu iní študenti. Sme zvyknutí na iný systém výučby jazyka. Študujeme gramatiku do detailov a potom sa zo strachu z chýb bojíme "otvoriť ústa".

Cudzinci sú viac otvorení novým prístupom, sú hravejší a bezprostrednejší," zamýšľa sa Haláková. Nezaskočí ich vraj ani detská hra, používanie kariet, pexesa či hračiek. "Ak vidia zmysel v používaní takýchto pomôcok, považujú to za spríjemnenie a obohatenie vyučovania," usmieva sa učiteľka.

Cudzinci na Slovensku sa zvyčajne tešia i z jednoduchej komunikácie v obchode alebo v reštaurácii, sú šťastní, keď im ľudia rozumejú a netrápia sa zlými koncovkami či inými gramatickými chybami. "My Slováci sa snažíme byť perfektní hneď od začiatku, máme dôkladnejšie gramatické vzdelanie, ale o to väčší problém bezprostredne v cudzom jazyku hovoriť," myslí si Haláková.

Ako sa učia dospelí?
Ako sa vlastne učia dospelí? Platia na nich iné metódy ako na deti? Väčšinou sú veľmi vyťažení, majú na to vôbec čas a chuť? Všetko vraj závisí od motivácie a od prístupu učiteľa.

"Ak sa študent cíti na hodine príjemne, odreaguje sa od pracovných problémov, zasmeje sa, a pritom sa i niečo naučí alebo dozvie o krajine, v ktorej momentálne žije, rád si nájdečas na učenie." A čo vie ľudí, ktorí k nám pricestujú z iných vyspelých krajín, na nás prekvapiť? Vraj to, ako málo sa my Slováci na seba usmievame.

"Šokuje ich pohľad na pochmúrne tváre v našich uliciach a často pesimistický pohľad Slovákov na život. Ženy cudzinky sú, naopak, príjemne prekvapené galantnosťou slovenských mužov," približuje skúsenosť cudzinca Milota Haláková. Takmer všetci však oceňujú našu srdečnosť a pohostinnosť.
"Aj to je dôvod, prečo sa väčšinou cítia na Slovensku dobre. A ak ku tomuto ich pozitívnemu pocitu prispejú i hodiny slovenčiny, mám z tejto práce naozaj radosť," usmieva sa učiteľka slovenčiny.

INFO:
Milota Haláková
- Narodila sa 7. 4. 1966 v Bratislave ako dcéra učiteľky.
- Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na katedre pedagogiky, bola promovaná s aprobáciou slovenčina, ruština, angličtina.
- Učiteľskú kariéru začínala ako slovenčinárka na štátnom gymnáziu a neskôr na súkromnej strednej škole.
- Po materskej dovolenke sa stala súkromnou učiteľkou slovenčiny pre cudzincov, popritom učila deti angličtinu. Vyučuje pracovníkov viacerých medzinárodných spoločností
- Vyhrala konkurz na výučbu zamestnancov veľvyslanectva USA na Slovensku a bola učiteľkou slovenčiny bývalého amerického veľvyslanca na Slovensku Rodolpha M. Waleeho

Zdroj: Zora Handzová pre Pravdu
Foto: Marek Velček