Detstvo v rytme rokenrolu
Hoci začiatok jej tanečnej kariéry nebol práve ideálny, Kristína Tranová sa odradiť nenechala.
Ako 9-ročná si bola istá, že akrobatický rokenrol je presne to, čomu sa chce venovať. A vyplatilo sa. Spolu so svojím tanečným partnerom Petrom Valaským sa stali niekoľkonásobnými majstrami sveta a Európy. Precestovali kus sveta a ako drobci zbierali vzácne trofeje všade, kde sa dalo.
"Na prvé vystúpenie som dodnes nezabudla. S partnerom sa nám podaril najväčší trapas, aký sa na súťaži môže stať. Choreografiu sme skončili chrbtom k porote a divákom," spomína na tanečné začiatky sympatická čiernovláska. No srdcervúci koniec s tancom sa nekonal. "Ani ako dieťa som nebola ten typ, ktorý by sa vzdal po prvom neúspechu. Tanec ma bavil a prestať s ním mi ani len nenapadlo." Napriek každodenným tvrdým tréningom, náročným kondičným sústredeniam či večnej únave Kristína vydržala. "Telo som mala samú modrinu a kolená ma boleli od rána do večera." No s každou získanou trofejou sa na pot a slzy zabúdalo akosi rýchlejšie.
"Naozaj veľký úspech prišiel v roku 1998 na majstrovstvách Európy v belgickom Brückenbachu, kde sme obsadili prvé miesto," spomína na skvelý okamih, keď strčili do vrecka súperov z celej Európy. "Ako vo väčšine športov, aj v akrobatickom rokenrole patrili k absolútnej špičke Rusi. Ťažkými súpermi bývali aj Slovinci a Maďari. Práve tieto tímy medzi sebou najurputnejšie bojovali." Úspech-neúspech, Kristína a Peter sa z trofejí dlho tešiť nemohli, o zaslúženom oddychu nemohlo byť ani reči. "Tréner nás držal nakrátko. Z každého pohára sme sa tešili jeden deň. Nasledujúce ráno boli úspechy zabudnuté a my sme opäť zarezávali."
Kristína bola odjakživa malé šidlo a tak ju rodičia v tanci všemožne podporovali. No veľkú časť kariéry si musela predsa len preskákať bez nich. "Od tretieho ročníka na základnej škole som často bývala preč z domu, no rodičia ma na sústredeniach či súťažiach nesprevádzali. Tím okolo rokenrolu sa stal mojou druhou rodinou. Zvykla som si a po nociach som za rodičmi neplakala," hovorí bez smútku v hlase. "Myslím, že v živote mi táto skúsenosť dosť pomohla, oveľa skôr som sa stala samostatnou."
Vďaka tancu síce precestovala Európu krížom-krážom, ale ako väčšina športovcov, aj ona najčastejšie "obdivovala" krásy športových hál. "Na prehliadku mesta nás zobrali napríklad v Petrohrade, no vrátila som sa šokovaná. Práve tam som asi prvý raz v živote videla obrovský rozdiel medzi hornou vrstvou a tými najchudobnejšími. Na uliciach žobralo množstvo bezdomovcov, čo som zo Slovenska ešte nepoznala."
V roku 2001 sa Kristína dočkala najväčšieho úspechu, zároveň s ním však prišiel aj koniec kariéry. "Každoročne sa súťažilo o Svetový pohár v akrobatickom rokenrole a podľa umiestnení sa zostavoval aj svetový rebríček. V roku 2001 sme viedli svetový rebríček práve my," spomína Kristína. Súťaž jej dala zabrať a trofej si vytancovala doslova so škrípajúcimi zubami. "Na Svetovom pohári som súťažila so zdravotnými problémami. Nohy som mala celé obviazané, lebo ma trápili silné kŕče v lýtkach. Po každom kole som sa vo veľkých bolestiach zvalila na zem, ale odstúpiť sme nechceli. Tancovala som síce s vypätím všetkých síl, ale bez jedinej chybičky," hovorí. Štyri kolá ich dostali až do finále, kde súperilo sedem najlepších párov sveta. "Až s pohárov v ruke som si uvedomila, čo sme vlastne získali. Bolo to tá najkrajšia bodka za rokmi driny."
Čo Kristínu priviedlo k rozhodnutiu dať na samom vrchole zbohom tanečnej kariére? "V akrobatickom rokenrole by sa mal dodržiavať výškový a hmotnostný rozdiel medzi tancujúcimi partnermi. Ideálne je, ak je muž od ženy ťažší o 25 kilogramov a dievča by nemalo presiahnuť váhu 50 kilogramov. Bohužiaľ, u nás sa ten rozdiel stále zmenšoval, vážila som o 7 kilogramov viac, ako by som mala. Pre mňa aj pre Petra sa tak akrobacie stávali nebezpečnými. Ak by som chcela pokračovať, tak len s iným partnerom. Preto som sa rozhodla radšej skončiť."
Kristína Tranová (24)
1998 - 1. miesto na majstrovstvách Európy
1999 - 1. miesto na majstrovstvách sveta
2001 - 1. miesto na Svetovom pohári
2001 - spolu s tanečným partnerom Petrom Valaským celý rok viedli svetový rebríček akrobatického rokenrolu
Zdroj: Nina Bacharová pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu