Alenka v krajine pred zrkadlom
Manželka Ladislava Chudíka pletie pončá s názvami Mikulášsky marcipán či Jaskynný potok s ľadovou drťou.
S Ladislavom Chudíkom sa zoznámili pri nakrúcaní filmu Klára v Prahe - ona ako študentka práva bola v komparze. Vtedy sa zhovárali o česko-slovenských vzťahoch. Zblížili sa však až o desať rokov, keď sa opäť zišli - už v iných životných situáciách.
"Brali sme sa v roku 1982 a na Slovensko som sa sťahovala v roku 1983. Dovtedy, asi rok a pol, som dochádzala obyčajne autobusom s dcérou na víkend do Bratislavy. V piatok podvečer sme prišli, a v nedeľu popoludní sme sa vrátili do Prahy.
Mám neuveriteľnú spomienku plnú dojmov: Niekedy v sedemdesiatych rokoch som bola po prvýkrát v živote v Bratislave na krátkej návšteve. Nečakane ma očarila - páčili sa mi ľudia, ich správanie. Vtedy som si povedala - keby sa nedalo žiť v Prahe, asi by som si vybrala Bratislavu. Vážne. Netušila som vtedy, že o desať, dvanásť rokov budem v Bratislave aj skutočne žiť.
Slovenské knihy som si objednávala, tak ako české, už dávno predtým. Keď som začala žiť v Bratislave, bolo mojou prvoradou ambíciou, aby som sa naučila po slovensky. Už aj preto, lebo manžel ovládal veľmi dobre češtinu. A ako sme žili? Bola som päť rokov domácou paňou. Aj pre dcéru bolo takto zvykanie si na nové prostredie, na jazyk, na deti, na školu o niečo jednoduchšie," hovorí Alena Chudíková.
Keby ste ju osobne poznali, pochopili by ste, prečo ju manžel Ladislav Chudík miluje: Je s ňou veľmi dobre, je pôvabná, plná života, má nápady a človek sa s ňou nikdy nenudí. Vie byť aj oporou a nezrádza. Alenka je vždy na začiatku nejakého projektu. S každým ďalším začína skôr, než sa ten prvý skončí - jedna akcia ešte beží a druhú už uvádza do chodu.
Svojho času zariaďovala napríklad byt v Petržalke, a to tak, že niektoré kusy nábytku si aj sama vyrobila. Doma vie vytvoriť príjemnú atmosféru - je to atmosféra pokojná, ale aj nabitá energiou. Touto svojou vitalitou drží v pohotovosti aj manžela. Keď je mu ťažko, pomáha mu, ale keď sa cíti dobre, „naženie“ ho do života. A on pri nej prekvitá, usmieva sa a snaží sa s ňou držať krok.
O prvé pončo ju požiadala dcéra Berenika. Pri tvorbe tohto zvláštneho odevu zistila, že jej poskytuje uspokojenie aj inšpiráciu. Mohla tvoriť, snívať a mohla si predstavovať, kto to pončo bude nosiť. Podľa osobnosti budúcej nositeľky vytvárala textilný objekt.
Uplietla pončo kamarátkam, herečkám a iným známym osobnostiam, ale aj zopár na objednávku:"Prvé pončo som uplietla v roku 2005 pre dcéru. Vytrápila som sa s ním, aj som niekoľkokrát párala, ale z výsledku som sa tešila. Pôsobilo na mňa pohodovo. A tak prvé pončo dostalo meno Pohodové. Pončo sa zapáčilo našej priateľke, a tak som pokračovala. Chcela som, aby každé bolo iné, aby to boli originály. Vzor nikdy neopakujem. A všetky pončá majú moju značku, ktorú som vytvorila z môjho mena - Arlena." Tvorkyňa ponč vymyslela aj humorný slogan:"Aspoň raz v živote byť modelkou! Ach!" V tom"ACH" boli zašifrované jej iniciály. Bolo to pred jej narodeninami, niečo ako bilancia:"K prehliadke ma inšpiroval počet ponč - začínal sa tretí rok práce, mala som ich skoro päťdesiat. A súčasne som sa mala rozlúčiť s dekádou päťdesiatky vo svojom veku. Narodeniny som predtým až tak veľmi neslávila, ale ten prechod do šiestej dekády, presnejšie uvedomelý skok do babičkovského veku, je dosť veľká premena. O to, aby to nebol vyslovene skok do staroby, sa musíme postarať sami. Ja som si vymyslela pončá a stretnutie ich nositeliek. Chcela som, aby sa stretli, spoznali a poobzerali sa navzájom." Modelky išli po mostíku na breh, prešli sa po chodníku a vrátili sa na loď. Prehliadku konferovala - spolu s Alenou Chudíkovou - Adela Banášová. Samozrejme, mala oblečené pončo. Zúčastnil sa aj Ladislav Chudík - tiež v ponče. Jeho vstup na mólo bol ozajstným záverečným prekvapením. Alenka Chudíková žiarila – po móle prešlo 59 modelov, jeden mal aj jej vnúčik, najmladší účastník, vtedy desaťmesačný Stanko, ktorý sa niesol na rukách svojej mamy Bereniky.
Svoje pončá predviedli Dača Turzonovová, Zuzana Kronerová, Oľga Feldeková, Lea Fekete a mnoho ďalších známych aj neznámych žien. V tvorbe ponč však pani Chudíková stále pokračuje:"Dnes pracujem na neuveriteľnom sedemdesiatom treťom a pomaly sa blížim k stovke. Keď ich ozaj bude sto, opýtam sa majiteliek, či si nechcú stretnutie zopakovať. Možno, že by mohol nasledovať aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov!"
Ako budúce majiteľky ponč zareagovali na nezvyčajný darček? Zdroj: Helena Dvořáková pre Pravdu
Vtedy som k nemu priplietla aj čiapku a šál. A keďže som v ňom dcéru odfotografovala, neskôr ma to inšpirovalo vytvoriť katalóg.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
