Presunúť na hlavný obsah

Kohútiková: Môj profesionálny život mal vysnívaný priebeh

Kariéra

Aj kariéra určená rodičmi môže byť krásna, tvrdí známa bankárka Elena Kohútiková .

Keď sa opýtate dieťaťa, čím chce byť, každé odpovie inak. Žeriavnik, požiarnik, princezná, učiteľka...
Niekto vo svojom sne pokračuje až do dospelosti, inému osud určí celkom inú cestu. A niekde, možno uprostred nej zistí, že hoci to nie je ten sen z detstva, cesta je správna. A taká bola aj cesta k povolaniu známej bankárky Eleny Kohútikovej.

"Ako dieťa som snívala, že budem princeznou. Učiteľka, ktorá ma učila hrať na harmonike, ma zas chcela naviesť na dráhu učiteľky hudby. Neskôr, keď som mala štrnásť, chcela som sa stať tlmočníčkou. Hoci v tom čase nebolo bežné, aby deti študovali cudzie jazyky, okrem ruštiny som sa učila ďalšie dva. Cítila som, že v budúcnosti mi môžu otvoriť dvere do sveta. Orientovala som sa viacerými smermi, no nakoniec sa všetko skončilo úplne inak," spomína Elena Kohútiková.

Prvé životné rázcestie
Ochorel jej otec. Diagnóza bola zlá a predpoveď do budúcnosti veľmi riziková. Nikto nevedel, ako dlho bude žiť. Rodinná rada sa rozhodla. Žiadna SVŠ, čo bola vtedajšia obdoba gymnázia. Treba mať niečo v rukách.

"Zdalo sa im, že raz by zo mňa mohla byť dobrá sekretárka alebo účtovníčka, tak otec povedal: My ťa živíme, budeš robiť to, čo ti vyberieme," vracia sa do minulosti Elena Kohútiková. "Preto padlo rozhodnutie na strednú ekonomickú školu, čím sa začala profilovať moja budúcnosť." A kam zo strednej ekonomickej? Tu zaúradoval vtedajší zvyk. Z odbornej školy sa dalo dostať len na odbornú vysokú školu. A tak mohla Elena Kohútiková zabudnúť na štúdium cudzích jazykov a zamierila na vysokú školu ekonomickú.

"Zobrala som to viac-menej ako údel osudu," dodáva. Prijatie na vysokú školu brala ako svoje prvé profilovanie sa a borenie so životom. Sama si zarábala na štúdium, prvé dva roky študovala diaľkovo. Naučila sa manažovať svoje peniaze, ale aj svoj čas. Naučila sa nevzdávať pri prvom probléme, pozbierať sa a ísť ďalej...
Hovorila si, že zabojuje, a nakoniec školu dokončila s vyznamenaním. Prvé zamestnanie bolo pre ňu veľkou školou.

"S budúcim manželom sme pred svadbou rok pred koncom môjho štúdia hľadali byt s prácou. V ZŤS v Dubnici nad Váhom nám ho dali a obom aj ponúkli prácu," vysvetľuje. Ale po čase chcela odtiaľ preč. Snažila sa dostať bližšie k svojej rodine. Sama pochádza od Trnavy.
Navyše sa vo svojom prvom zamestnaní cítila nevyužitá a neuspokojovalo ju spoločenské krédo - si žena, venuj sa výchove detí a nemaj nijaké ambície. Asi už bola z tej novej generácie, ktorá mala iný pohľad na život.

Druhé životné rázcestie
Druhý raz začínala úplne od začiatku v Bratislave. "Mala som dve deti," znovu spomína. "Najmä kvôli nim a pre odborný rast som šla pracovať do Ekonomického ústavu SAV. Dvaja v rodine nemohli chodiť na služobné cesty a mať pracovný čas do večera.
Keďže môj manžel takúto prácu mal, musela som nájsť riešenie, ako nestratiť odbornosť a zároveň sa postarať o deti. Dnes to neľutujem, lebo v SAV som našla krásu v ekonómii, vo vede, ku ktorej ma nasmerovali rodičia.“ Tu sa začala odvíjať kariéra Eleny Kohútikovej, známej a úspešnej slovenskej bankárky.

"Práca v Ekonomickom ústave SAV bola veľkým životným míľnikom," priznáva dnes. "Hlavným princípom bolo - o všetkom pochybuj, aj o tom, čo si čítala, počula a čo budeš počuť, urob si vždy svoj názor na vec. A diskutuj o svojich názoroch s inými. Pri diskusiách bola úplne iná atmosféra, akú som dovtedy poznala. Bolo jedno, na akej pozícii ste boli, či ste boli radový pracovník, alebo riaditeľ ústavu. Záležalo najmä na tom, čo ste povedali. Na vašom názore." Vtedy sa naučila odosobniť sa od toho, kto je šéfom, naučila sa oponovať a obhajovať vlastný názor.

Tretie životné rázcestie
Práca ju fascinovala a po prvý raz v živote ďakovala rodičom, že ju nepustili študovať jazyky, ale ekonómiu. Podľa nej je to oblasť, ktorú nepozná ten, kto ju vidí len ako suché čísla. Ten, kto do nej prenikne, zistí, že je oveľa menej preskúmaná ako ľudské telo, aj keď ani to v mnohom nepoznáme.
V ekonómii sa nič nedá s istotou predpovedať. Vidíme to aj dnes. Finančnú krízu takého rozsahu pred dvoma rokmi nikto neočakával, všetci sme žili spokojne a verili, že obrovský rast našej ekonomiky bude pokračovať fakticky bez obmedzenia.

Aj napriek tomu, že pri autohavárii stratila muža a sama sa musela starať o dve deti, dokončila si doktorandské štúdium. Zas sa musela vzchopiť, boriť sa s problémami. Pri ekonómii však chcela zostať, a keď po revolúcii viacerí jej kolegovia z Ekonomického ústavu odišli, prijala novú výzvu, prácu vo vtedajšej Štátnej banke československej. "To bolo pre mňa opäť tvorivé obdobie. Začala som ako referentka, potom ako riaditeľka odboru a začala som sa učiť ďalší jazyk - angličtinu.

Po rozdelení republiky som bola pri budovaní Národnej banky Slovenska, dostala som sa do bankovej rady a ako viceguvernérka som bola zodpovedná aj za prípravy na zavedenie eura. Z Národnej banky smerovala moja cesta do VÚB, kde som dostala šancu zavedenie eura realizovať v praxi," hovorí.

Poďakovať rodičom?
Dnes Elena Kohútiková pozerá na svoj pracovný život ako na vysnívaný, v tom smere, že sa v ňom nikdy nenudila. Objavovala stále nové veci, aj napriek tomu, že jej túto cestu vybrali rodičia. Je im za to vďačná. A možno zohrali úlohu aj gény. Jej otec bol poľnohospodársky inžinier a zdravé ekonomické myslenie mal v sebe zakódované.

Vždy vedel finančne riadiť rodinu, dokázal aj z mála urobiť veľa. "Po oboch rodičoch som zdedila tvrdohlavosť. Vždy som sa snažila dosiahnuť svoj cieľ. Bola som vytrvalá. Keď som niečo dosiahla, zdal sa mi život nudný, a tak som si ho chcela urobiť znovu zaujímavým a hľadala som čosi nové. Ekonómia neustále dáva výzvy. Vôbec neľutujem, že som sa k nej dostala, aj napriek mojej detskej túžbe ísť v živote inou cestou."

Kto je Elena Kohútiková
- Narodila v Nitre. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a až do roku 1982 pracovala v ZŤS Dubnica. Ďalších 8 rokov pôsobila v Ekonomickom ústave SAV v Bratislave.
- Od roku 1990 pracovala v Štátnej banke Československej v Bratislave a po vzniku NBS sa v roku 1993 stala vrchnou riaditeľkou jej ekonomického úseku. Rok na to ju vláda SR vymenovala za členku Bankovej rady NBS.
- Od marca 2000 zastávala post viceguvernérky NBS, kde bola okrem iného zodpovedná najmä za riadenie menovej politiky a prípravu na euro.
- V októbri 2006 sa stala členkou predstavenstva VÚB banky a vrchnou riaditeľkou úseku finančných a kapitálových trhov. Minulý týždeň ju vymenovali za zástupkyňu generálneho riaditeľa. - Vo veľkej miere sa zaslúžila o zavedenie eura na Slovensku a Európska komisia ju nedávno vyhodnotila ako najlepšieho eurokomunikátora v nových krajinách Európskej únie za roky 2007 a 2008.

Zdroj: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: Robert Hüttner, Pravda